Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskumný tím Perelmanovej lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity v Spojených štátoch zistil, že rapamycín potláča prenos vzruchov medzi neurónmi.
Autor TASR
Washington 2. mája (TASR) – Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov. Uvádza to nová štúdia zverejnená tento týždeň v akademickom žurnále Brain. TASR informuje podľa správy portálu Medical Xpress.
Výskumný tím Perelmanovej lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity v Spojených štátoch zistil, že rapamycín potláča prenos vzruchov medzi neurónmi. V modeloch Alzheimerovej choroby (ACH) so záchvatmi u myší preukázal liek schopnosť regulovať signály nadmerne excitovaných buniek a zachovať kognitívne funkcie, ako je pamäť či schopnosť učiť sa nové veci.
V zdravom mozgu prebieha prenos vzruchov pomocou dvoch neurotransmiterov – glutamátu a kyseliny gama-aminomaslovej (GABA). Glutamát zvyšuje pravdepodobnosť vyslania vzruchu a ich vysielanie spúšťa, GABA túto pravdepodobnosť znižuje a vysielanie vzruchov zastavuje.
Predchádzajúci výskum zistil u pacientov trpiacich ACH a záchvatmi mozgovú aktivitu podobnú pacientom trpiacim zároveň ACH a epilepsiou. Mnoho pacientov s ACH tiež zažilo aspoň jeden záchvat, ktoré podľa predchádzajúcich výskumov môžu urýchľovať postup ACH. Výskumníkom sa však nepodarilo odhaliť spojenie medzi ACH a záchvatmi.
Vysvetlením môže byť bielkovinová nerovnováha v mozgu, ktorá zvyšuje vzrušivosť mozgových buniek u pacientov trpiacich ACH so záchvatmi a zapríčiňuje u nich rýchlejší postup ACH ako u pacientov bez záchvatov. Tá sa môže v mozgu pacientov trpiacich ACH so záchvatmi objaviť už pred nástupom symptómov ACH.
"Odborníci v minulosti predpokladali, že záchvaty sú nešťastným vedľajším produktom degenererácie nervového systému, ktorá spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Teraz však vieme, že záchvaty v skutočnosti postup (Alzheimerovej) choroby urýchľujú," vyhlásila lekárka a riaditeľka neurologickej kliniky Pensylvánskej univerzity Frances E. Jensenová, ktorá je zároveň jednou z vedúcich štúdie.
"Teraz, keď sme identifikovali mechanizmy spôsobujúce nadmernú excitáciu neurónov vedúcu k záchvatom urýchľujúcim postup ACH, môžeme začať skúmať liečivá ako rapamycín schopné zvrátiť (bielkovinovú) nerovnováhu a spomaliť postup ACH," dodáva Jensenová.
"Náš výskum je úžasným krokom k možnosti zakročiť ešte pred rozvojom príznakov a spomaliť ničivé účinky ochorenia," vyhlásil druhý vedúci štúdie Aaron Barbour z neurologickej kliniky Pensylvánskej univerzity.
Výskumný tím Perelmanovej lekárskej fakulty Pensylvánskej univerzity v Spojených štátoch zistil, že rapamycín potláča prenos vzruchov medzi neurónmi. V modeloch Alzheimerovej choroby (ACH) so záchvatmi u myší preukázal liek schopnosť regulovať signály nadmerne excitovaných buniek a zachovať kognitívne funkcie, ako je pamäť či schopnosť učiť sa nové veci.
V zdravom mozgu prebieha prenos vzruchov pomocou dvoch neurotransmiterov – glutamátu a kyseliny gama-aminomaslovej (GABA). Glutamát zvyšuje pravdepodobnosť vyslania vzruchu a ich vysielanie spúšťa, GABA túto pravdepodobnosť znižuje a vysielanie vzruchov zastavuje.
Predchádzajúci výskum zistil u pacientov trpiacich ACH a záchvatmi mozgovú aktivitu podobnú pacientom trpiacim zároveň ACH a epilepsiou. Mnoho pacientov s ACH tiež zažilo aspoň jeden záchvat, ktoré podľa predchádzajúcich výskumov môžu urýchľovať postup ACH. Výskumníkom sa však nepodarilo odhaliť spojenie medzi ACH a záchvatmi.
Vysvetlením môže byť bielkovinová nerovnováha v mozgu, ktorá zvyšuje vzrušivosť mozgových buniek u pacientov trpiacich ACH so záchvatmi a zapríčiňuje u nich rýchlejší postup ACH ako u pacientov bez záchvatov. Tá sa môže v mozgu pacientov trpiacich ACH so záchvatmi objaviť už pred nástupom symptómov ACH.
"Odborníci v minulosti predpokladali, že záchvaty sú nešťastným vedľajším produktom degenererácie nervového systému, ktorá spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Teraz však vieme, že záchvaty v skutočnosti postup (Alzheimerovej) choroby urýchľujú," vyhlásila lekárka a riaditeľka neurologickej kliniky Pensylvánskej univerzity Frances E. Jensenová, ktorá je zároveň jednou z vedúcich štúdie.
"Teraz, keď sme identifikovali mechanizmy spôsobujúce nadmernú excitáciu neurónov vedúcu k záchvatom urýchľujúcim postup ACH, môžeme začať skúmať liečivá ako rapamycín schopné zvrátiť (bielkovinovú) nerovnováhu a spomaliť postup ACH," dodáva Jensenová.
"Náš výskum je úžasným krokom k možnosti zakročiť ešte pred rozvojom príznakov a spomaliť ničivé účinky ochorenia," vyhlásil druhý vedúci štúdie Aaron Barbour z neurologickej kliniky Pensylvánskej univerzity.
