Bratislava 28. septembra (TASR) – Slovenská veda a výskum podľa vedcov zaznamenala za posledných 21 rokov významný pokrok. Veľký rozvoj eviduje hlavne po roku 2007, keď sa vďaka štrukturálnym fondom EÚ podarilo zdolať veľké zaostávanie vo vybavenosti laboratórií a Slovensko sa stalo plnohodnotnou súčasťou európskeho výskumného priestoru. Aj napriek tomu väčšina spoločnosti podľa podpredsedníčky Slovenskej akadémie vied (SAV) pre vedu a výskum Evy Majkovej stále vníma vedu skôr ako intelektuálnu zábavu, než ako nevyhnutnú potrebu rozvoja ekonomiky.

Nepriestrelné sklo, aplikácie z penového hliníka, vysokopevné zliatiny na báze zliatin titánu, včasná detekcia tumorových buniek, plášť neviditeľnosti, o ktorý sa nedávno zaujímala aj NASA, či mikro a nanokapsule pre liečbu cukrovky sú jedným z príkladov vedeckej činnosti SAV. Podľa Majkovej dnes v oblasti prístrojovej infraštruktúry mnohé výskumné tímy pracujú v podmienkach porovnateľných s modernými laboratóriami po celom svete.

Slovenskí vedci sa uchádzajú o európske projekty a spolupracujú s vyspelými krajinami. Trápi ich však financovanie z národných zdrojov, pretože na Slovensku je veľmi malý podiel peňazí prideľovaných súťažne, a to formou najlepších projektov len okolo 10 percent. Nedostatkom je aj veľká roztrieštenosť slovenskej vedy. "Dôvody sú najmä historické a tiež chýbajú nástroje, ktoré by koncentráciu výskumu podporovali. Pritom aj oveľa väčšie a bohatšie krajiny svoje výskumné aktivity do istej miery koncentrujú," povedala pre TASR Majková, ktorá vidí, že až projekty podporené zo štrukturálnych fondov nastavili podmienky pre väčšie konzorciá. Aj keď pokladá počet vedeckých zariadení na Slovensku za dostatočný, pozoruje absenciu inštitúcií prepájajúcich laboratórium s výrobou. Spoluprácu vedcov s hospodárskou sférou nepovažuje za ideálnu a aj preto SAV pripravuje na zlepšenie tejto situácie isté opatrenia.

Zmeny sa v najbližšom období dotknú aj samotnej akadémie. Ústavy SAV sa idú transformovať na verejnovýskumné inštitúcie s verejnoprávnou formou hospodárenia. Fungovať budú na podobných princípoch ako teraz verejné vysoké školy a spoja sa do väčších celkov, aby mohli lepšie reagovať na súčasné potreby spoločnosti, boli úspešnejšie v medzinárodných projektoch a zdokonalili spoluprácu so svojimi hospodárskymi partnermi. "Nerozumieme, prečo sa kráti rozpočet o 18 percent na rok 2015 SAV, ktorá je dlhodobo najúspešnejšou výskumnou inštitúciou Slovenska. Dôsledkom bude pokles výsledkov tak v počte, ako aj v kvalite," dodala Majková.

SAV implementuje štyri veľké projekty v Operačnom programe Výskum a vývoj. V siedmom rámcovom programe EÚ riešila 67 projektov a kooperáciu má s viac ako 40 subjektmi z hospodárskej sféry. Vedecké inštitúcie sú pravidelne hodnotené medzinárodnými rankingovými agentúrami. SAV spolu s Univerzitou Komenského patria v rámci Slovenska na prvé miesto.