Výsledky štúdie podľa vedcov naznačujú, že efekt publika sa objavil ešte predtým, ako sa objavili ľudské spoločenstvá, v ktorých veľkú rolu zohráva reputácia.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Kjóto 12. novembra (TASR) – Prítomnosť početného publika pri plnení náročných úloh na počítačoch zvyšuje výkonnosť šimpanzov, pri jednoduchých úlohách ho však znižuje, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu iScience a portálu Science Daily.
Efekt publika, teda prítomnosť iných ľudí počas vykonávania činnosti môže zlepšiť alebo zhoršiť výkon človeka. Rovnaký efekt ovplyvňuje aj šimpanzy plniace úlohy na počítači a odvíja sa od počtu ľudí v obecenstve a náročnosti úlohy, uvádza štúdia vedcov z Kjótskej univerzity zverejnená 8. novembra vo vedeckom žurnále iScience.
Výsledky štúdie podľa vedcov naznačujú, že efekt publika sa objavil ešte predtým, ako sa objavili ľudské spoločenstvá, v ktorých veľkú rolu zohráva reputácia.
Je známe, že ľudia si vedome i podvedome všímajú obecenstvo a ovplyvňuje to ich výkon. Japonskí vedci preto chceli zistiť, či sa efekt publika môže vyskytovať aj u nehumanoidných ľudoopov. Šimpanzy žijú v hierarchických skupinách, no nebolo jasné, či a do akej miery ich výkon ovplyvňuje pozornosť publika.
Výskumníci analyzovali tisíce cvičení vykonaných za šesť rokov v Inštitúte na výskum primátov Kjótskej univerzity, počas ktorých šimpanzy riešili úlohy na dotykovej obrazovke.
Zistili, že v troch rôznych číselných cvičeniach sa ich výkon pri najťažších úlohách zvyšoval so stúpajúcim počtom členov publika.
Zvyšovanie počtu členov publika však pri najjednoduchších úlohách malo presne opačný efekt – čím viac výskumníkov alebo im známych ľudí sa prizeralo, tým horší výkon podávali.
"Prekvapilo nás, že na výkon šimpanzov pri plnení úloh vplýva počet členov publika, ba dokonca počet ľudí v publiku. Človek by nečakal, že šimpanzom bude nejako výrazne záležať na tom, či ich pozoruje nejaký príslušník iného druhu. Vplyv prítomnosti ľudského publika a jeho intenzita meniaca sa podľa náročnosti úlohy však naznačujú potenciálne zložitejší vzťah, ako sme spočiatku predpokladali," uvádza Christen Linová z Kjótskej univerzity.
Podľa autorov štúdie môže byť dôvodom častý kontakt šimpanzov vo výskumnom zariadení s vedcami. Ľudoopi s ľuďmi prichádzajú často do kontaktu a takmer denne sa zúčastňujú pokusov vykonávaných prostredníctvom dotykových obrazoviek, za ktoré získavajú odmeny v podobe jedla.
Konkrétne mechanizmy ovplyvňujúce výkon v súvislosti s publikom však naďalej zostávajú záhadou nielen u šimpanzov, ale aj u ľudí, upozorňujú vedci. Dodávajú, že viac svetla do vývoja tejto vlastnosti môžu vniesť ďalšie štúdie nehumanoidných ľudoopov.
"Naše výsledky naznačujú, že to, ako veľmi ľuďom záleží na svedkoch a publiku, nemusí byť výhradne doménou nášho druhu," uviedol Šinja Jamamoto z Kjótskej univerzity. "Tieto vlastnosti tvoria podstatu fungovania našich spoločností, ktoré z veľkej miery stoja na reputácii. Ak teda aj šimpanzy počas vykonávania činností venujú špeciálnu pozornosť členom publika, môžeme dôvodne predpokladať, že vlastnosti súvisiace s publikom sa mohli vyvinúť ešte skôr, ako sa vo vývojovej vetve ľudoopov objavili spoločenstvá založené na reputácii," dodal Jamamoto.
Efekt publika, teda prítomnosť iných ľudí počas vykonávania činnosti môže zlepšiť alebo zhoršiť výkon človeka. Rovnaký efekt ovplyvňuje aj šimpanzy plniace úlohy na počítači a odvíja sa od počtu ľudí v obecenstve a náročnosti úlohy, uvádza štúdia vedcov z Kjótskej univerzity zverejnená 8. novembra vo vedeckom žurnále iScience.
Výsledky štúdie podľa vedcov naznačujú, že efekt publika sa objavil ešte predtým, ako sa objavili ľudské spoločenstvá, v ktorých veľkú rolu zohráva reputácia.
Je známe, že ľudia si vedome i podvedome všímajú obecenstvo a ovplyvňuje to ich výkon. Japonskí vedci preto chceli zistiť, či sa efekt publika môže vyskytovať aj u nehumanoidných ľudoopov. Šimpanzy žijú v hierarchických skupinách, no nebolo jasné, či a do akej miery ich výkon ovplyvňuje pozornosť publika.
Výskumníci analyzovali tisíce cvičení vykonaných za šesť rokov v Inštitúte na výskum primátov Kjótskej univerzity, počas ktorých šimpanzy riešili úlohy na dotykovej obrazovke.
Zistili, že v troch rôznych číselných cvičeniach sa ich výkon pri najťažších úlohách zvyšoval so stúpajúcim počtom členov publika.
Zvyšovanie počtu členov publika však pri najjednoduchších úlohách malo presne opačný efekt – čím viac výskumníkov alebo im známych ľudí sa prizeralo, tým horší výkon podávali.
"Prekvapilo nás, že na výkon šimpanzov pri plnení úloh vplýva počet členov publika, ba dokonca počet ľudí v publiku. Človek by nečakal, že šimpanzom bude nejako výrazne záležať na tom, či ich pozoruje nejaký príslušník iného druhu. Vplyv prítomnosti ľudského publika a jeho intenzita meniaca sa podľa náročnosti úlohy však naznačujú potenciálne zložitejší vzťah, ako sme spočiatku predpokladali," uvádza Christen Linová z Kjótskej univerzity.
Podľa autorov štúdie môže byť dôvodom častý kontakt šimpanzov vo výskumnom zariadení s vedcami. Ľudoopi s ľuďmi prichádzajú často do kontaktu a takmer denne sa zúčastňujú pokusov vykonávaných prostredníctvom dotykových obrazoviek, za ktoré získavajú odmeny v podobe jedla.
Konkrétne mechanizmy ovplyvňujúce výkon v súvislosti s publikom však naďalej zostávajú záhadou nielen u šimpanzov, ale aj u ľudí, upozorňujú vedci. Dodávajú, že viac svetla do vývoja tejto vlastnosti môžu vniesť ďalšie štúdie nehumanoidných ľudoopov.
"Naše výsledky naznačujú, že to, ako veľmi ľuďom záleží na svedkoch a publiku, nemusí byť výhradne doménou nášho druhu," uviedol Šinja Jamamoto z Kjótskej univerzity. "Tieto vlastnosti tvoria podstatu fungovania našich spoločností, ktoré z veľkej miery stoja na reputácii. Ak teda aj šimpanzy počas vykonávania činností venujú špeciálnu pozornosť členom publika, môžeme dôvodne predpokladať, že vlastnosti súvisiace s publikom sa mohli vyvinúť ešte skôr, ako sa vo vývojovej vetve ľudoopov objavili spoločenstvá založené na reputácii," dodal Jamamoto.