Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci začínajú skúmať už šiestu generáciu černobyľských rastlín novu technológiou – hmotnostnou spektrometriou.
Autor TASR
Bratislava 12. septembra (TASR) - Slovenskí vedci skúmajú rastliny z Černobyľu a ich schopnosť prispôsobiť sa na radiáciu. Vedecký tím okolo Martina Hajducha z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV dostáva vzorky z černobyľských políčok od začiatku výskumného projektu v roku 2007. Okrem sóje a ľanu, ktoré sa posadili na začiatku projektu, skúmajú aj kukuricu, jačmeň a repku olejnú.
Vedci začínajú skúmať už šiestu generáciu černobyľských rastlín novu technológiou – hmotnostnou spektrometriou. Keďže ide o rastliny z kontaminovanej oblasti, nemôžu Černobyľ opustiť. "Naši ukrajinskí kolegovia sa o tieto políčka starajú a musia nám proteíny, s ktorými pracujeme, zo semien vyizolovať. Až potom sa môžu poslať na Slovensko,“ vysvetľuje členka výskumného tímu Daša Gábrišová.
Výskum slovenských vedcov mapuje vplyv radiácie na úroveň proteínov pomocou rôznych druhov experimentov. "Kolega robí experimenty na šiestej generácii. Semená z rastlín, ktoré rástli predtým na kontaminovaných pôdach, sa teraz presádzajú naspäť do nekontaminovanej pôdy, pričom bude sledovať zmeny,“ hovorí Gábrišová. Iný experiment odhalil, že semená druhej generácie rastlín majú viac oleja, ako je bežné.
Vedci doposiaľ skúmali, či sú proteíny vo vzorkách prítomné a v akom množstve, no Gábrišová začína skúmať aj ich posttranslačné modifikácie pomocou hmotnostnej spektrometrie. "Vďaka nim budeme vedieť, či sú proteíny vo vzorkách aj aktivované a do akých procesov sú zapojené. V nekontaminovaných vzorkách je proteín síce prítomný, ale je neaktivovaný. Ak je to v kontaminovaných naopak, môžete povedať, že aktivácia proteínu je jeden z mechanizmov, ktorým sa rastlina dokáže ubrániť alebo reaguje na zvýšenú rádioaktivitu,“ vysvetľuje vedkyňa.
Najmenej rádioaktivity je podľa Gábrišovej v semenách, lebo rastliny sa primárne snažia ochrániť svoje „potomstvo“, naopak, najviac sa jej usádza v koreňoch, ktoré sú priamo v pôde. Rastlina sa teda z generácie na generáciu od rádioaktivity „čistí“, čo by sa mohlo dať v budúcnosti využiť. "Teoreticky by bolo možné využiť zamorené územia na pestovanie plodín, z ktorých viete získať technický olej na biopalivá,“ hovorí biologička, no dodáva, že zatiaľ ide o mladý a svetovo unikátny výskum, pri ktorom sa ťažko odhaduje, či sa pôda bude dať niekedy využiť na pestovanie technických plodín.
TASR o tom informovala Zuzana Vitková zo SAV.
Vedci začínajú skúmať už šiestu generáciu černobyľských rastlín novu technológiou – hmotnostnou spektrometriou. Keďže ide o rastliny z kontaminovanej oblasti, nemôžu Černobyľ opustiť. "Naši ukrajinskí kolegovia sa o tieto políčka starajú a musia nám proteíny, s ktorými pracujeme, zo semien vyizolovať. Až potom sa môžu poslať na Slovensko,“ vysvetľuje členka výskumného tímu Daša Gábrišová.
Výskum slovenských vedcov mapuje vplyv radiácie na úroveň proteínov pomocou rôznych druhov experimentov. "Kolega robí experimenty na šiestej generácii. Semená z rastlín, ktoré rástli predtým na kontaminovaných pôdach, sa teraz presádzajú naspäť do nekontaminovanej pôdy, pričom bude sledovať zmeny,“ hovorí Gábrišová. Iný experiment odhalil, že semená druhej generácie rastlín majú viac oleja, ako je bežné.
Vedci doposiaľ skúmali, či sú proteíny vo vzorkách prítomné a v akom množstve, no Gábrišová začína skúmať aj ich posttranslačné modifikácie pomocou hmotnostnej spektrometrie. "Vďaka nim budeme vedieť, či sú proteíny vo vzorkách aj aktivované a do akých procesov sú zapojené. V nekontaminovaných vzorkách je proteín síce prítomný, ale je neaktivovaný. Ak je to v kontaminovaných naopak, môžete povedať, že aktivácia proteínu je jeden z mechanizmov, ktorým sa rastlina dokáže ubrániť alebo reaguje na zvýšenú rádioaktivitu,“ vysvetľuje vedkyňa.
Najmenej rádioaktivity je podľa Gábrišovej v semenách, lebo rastliny sa primárne snažia ochrániť svoje „potomstvo“, naopak, najviac sa jej usádza v koreňoch, ktoré sú priamo v pôde. Rastlina sa teda z generácie na generáciu od rádioaktivity „čistí“, čo by sa mohlo dať v budúcnosti využiť. "Teoreticky by bolo možné využiť zamorené územia na pestovanie plodín, z ktorých viete získať technický olej na biopalivá,“ hovorí biologička, no dodáva, že zatiaľ ide o mladý a svetovo unikátny výskum, pri ktorom sa ťažko odhaduje, či sa pôda bude dať niekedy využiť na pestovanie technických plodín.
TASR o tom informovala Zuzana Vitková zo SAV.
