Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Malo by to však katastrofálne následky pre celý svet, keďže by sa narušil cyklus zrážok, na ktorom závisí napríklad produkcia potravín pre miliardy ľudí.
Autor TASR
Londýn 6. augusta (TASR) – Klimatológovia odhalili varovné príznaky spomalenia Golfského prúdu, ktoré by mohlo mať devastačné dôsledky po celom svete. Vyplýva to z novej štúdie vydanej v britskom vedeckom časopise Nature Climate Change. Ide pritom o jeden z takzvaných "bodov zlomu" pre klímu, informoval tento týždeň britský denník The Guardian.
Experti popísali varovné známky vedúce ku kolapsu Golfského prúdu, teda jeho náhlej zmene, spomaleniu alebo zastaveniu, k čomu by mohlo podľa nich dôjsť v priebehu nasledujúcich desiatok rokov, no tiež storočí. Malo by to však katastrofálne následky pre celý svet, keďže by sa narušil cyklus zrážok, na ktorom závisí napríklad produkcia potravín pre miliardy ľudí. V Európe by sa zvýšil počet búrok a klesli by teploty vzduchu, pričom by sa zvýšila hladina Atlantického oceánu pri východnom pobreží Severnej Ameriky.
Golfský prúd je súčasťou väčšieho cirkulačného systému, ktorý vedci odborne nazývajú Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC). Tá je poháňaná hustou slanou morskou vodou, vlievajúcou sa do Severného ľadového oceánu. Roztopená sladká voda z ľadovcov v Grónsku však tento proces spomaľuje rýchlejšie, ako predpokladali predošlé klimatické modely, napísal The Guardian. Podľa odborníkov je AMOC najpomalšia za uplynulých najmenej 1600 rokov. Nová štúdia pritom ukázala, že táto cirkulácia vykazuje za posledné storočie "takmer úplnú stratu stability".
Zložitosť systému AMOC a nejasnosť budúceho vývoja globálneho otepľovania znemožňujú predpovedať, kedy by k prípadnému kolapsu mohlo dôjsť. Podľa vedca Niklasa Boersa z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien, ktorý viedol výskum, nie je jasné, aká koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére by k tomu viedla. Dodal však, že práve preto musíme CO2 udržať na "najnižšej možnej úrovni".
Boers doplnil, že AMOC má podľa pozorovaní vedcov dva stavy – silný a slabý. V uplynulých tisícročiach sa prúdy nachádzali vo svojom "silnom a rýchlom" stave. Rastúce teploty môžu spôsobiť, že náhle, počas jedného až piatich desaťročí, môže prejsť do "pomalého a slabého stavu".
Experti popísali varovné známky vedúce ku kolapsu Golfského prúdu, teda jeho náhlej zmene, spomaleniu alebo zastaveniu, k čomu by mohlo podľa nich dôjsť v priebehu nasledujúcich desiatok rokov, no tiež storočí. Malo by to však katastrofálne následky pre celý svet, keďže by sa narušil cyklus zrážok, na ktorom závisí napríklad produkcia potravín pre miliardy ľudí. V Európe by sa zvýšil počet búrok a klesli by teploty vzduchu, pričom by sa zvýšila hladina Atlantického oceánu pri východnom pobreží Severnej Ameriky.
Golfský prúd je súčasťou väčšieho cirkulačného systému, ktorý vedci odborne nazývajú Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC). Tá je poháňaná hustou slanou morskou vodou, vlievajúcou sa do Severného ľadového oceánu. Roztopená sladká voda z ľadovcov v Grónsku však tento proces spomaľuje rýchlejšie, ako predpokladali predošlé klimatické modely, napísal The Guardian. Podľa odborníkov je AMOC najpomalšia za uplynulých najmenej 1600 rokov. Nová štúdia pritom ukázala, že táto cirkulácia vykazuje za posledné storočie "takmer úplnú stratu stability".
Zložitosť systému AMOC a nejasnosť budúceho vývoja globálneho otepľovania znemožňujú predpovedať, kedy by k prípadnému kolapsu mohlo dôjsť. Podľa vedca Niklasa Boersa z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien, ktorý viedol výskum, nie je jasné, aká koncentrácia oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére by k tomu viedla. Dodal však, že práve preto musíme CO2 udržať na "najnižšej možnej úrovni".
Boers doplnil, že AMOC má podľa pozorovaní vedcov dva stavy – silný a slabý. V uplynulých tisícročiach sa prúdy nachádzali vo svojom "silnom a rýchlom" stave. Rastúce teploty môžu spôsobiť, že náhle, počas jedného až piatich desaťročí, môže prejsť do "pomalého a slabého stavu".
