Sydney 11. septembra (TASR) – Tepelne upravené kávové usadeniny dokážu pri betóne zvýšiť jeho pevnosť v tlaku až o 30 percent, uvádza štúdia zverejnená v časopise Journal of Cleaner Production, informuje TASR podľa správ servera Live Science a stanice BBC.

Denne sa na svete spotrebujú približne dve miliardy šálok kávy, uvádza britský kávový cech British Coffee Association. Pomleté usadeniny použité na jej výrobu potom vo väčšine prípadov putujú na skládky odpadu, kde sa z nich uvoľňuje metán, skleníkový plyn až 21-násobne silnejší ako oxid uhličitý. Tímu austrálskych vedcov sa podarilo objaviť spôsob, ako aspoň časť použitých usadenín recyklovať a zabrániť tak produkcii ďalších skleníkových plynov.

Bežný betón tvorí cement, voda, piesok a hrubý materiál, napríklad štrk – všetko použité v presne určenom pomere v závislosti od účelu, na ktorý má betón poslúžiť.

Pomleté kávové usadeniny by mohli na stavbách nahradiť časť piesku používaných na výrobu betónu. Ten sa často ťaží z jazier, riek, či oceánov a znížením jeho spotreby by sa znížil vplyv stavebného priemyslu na životné prostredie.

Výskum však ukázal, že použitie surových kávových usadenín by malo presne opačný efekt a kvalita betónu by utrpela. Dôvodom sú chemické reakcie prebiehajúce pri hydrolýze betónu a plyny, ktoré počas nich vznikajú. Kávové usadeniny je preto potrebné vhodne upraviť, slúži na to proces zvaný pyrolýza.

Počas pyrolýzy sa materiál zahrieva na vysokú teplotu, v tomto prípade na 350 až 500 stupňov Celzia. Molekuly materiálu sa rozložia na menšie stavebné prvky, stabilizujú sa a prestanú uvoľňovať chemické prvky, ktoré predtým betón oslabovali. Takto vzniká materiál, ktorí výskumníci nazvali biouhlie.

Tím výskumníkov zistil, že najvyššiu pevnosť betónu v tlaku dosiahnu, ak nahradia 15 percent piesku biouhlím tepelne ošetreným pri teplote 350 stupňov Celzia. Vedci teraz skúmajú ďalšie vlastnosti takto pripraveného betónu, napríklad jeho dlhodobú odolnosť, vsiakavosť vody či elektrický odpor.

Kávové usadeniny však nie sú jedinou prísadou do betónu, ktorá môže pôsobiť exoticky. Už starovekí Rimania totiž do betónu pridávali vápenec a sopečný popol, aby vylepšili najmä jeho odolnosť proti morskej vode. Vedcom sa podarilo zistiť, že takto pripravený betón pri kontakte s morskou vodou dokonca zvyšuje svoju pevnosť. Dôkazom sú starorímske vlnolamy a móla staré niekoľko tisícročí, ktoré sa zachovali v prekvapivo dobrom stave.

Vedci veria, že tieto objavy by mohli svetu priniesť ekologickejšie stavebné materiály šetrnejšie k životnému prostrediu.