Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Telo muža, ktorý mal v čase smrti 25 – 35 rokov, našli v roku 2017 na jednom z piatich pohrebísk v novoobjavenej rímskej osade v anglickej dedine Fenstanton.
Autor TASR
Londýn 9. decembra (TASR) - Archeológovia objavili v anglickom grófstve Cambridgeshire takmer 1900 rokov starú ľudskú kostru a v jej pätovej kosti klinec – ide o dosiaľ najlepší fyzický dôkaz ukrižovania nájdený na území niekdajšej rímskej ríše, informoval vo štvrtok britský denník The Guardian.
Klince použité na ukrižovanie – metódu popravy, pri ktorej je obeť pripevnená k veľkému drevenému trámu – sú vzácnymi nálezmi: s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že obete často neboli riadne pochované a väčšinou boli priviazané, a nie pribité.
Telo muža, ktorý mal v čase smrti 25 – 35 rokov, našli v roku 2017 na jednom z piatich pohrebísk v novoobjavenej rímskej osade v anglickej dedine Fenstanton. Archeológovia jeho pozostatky zobrali do laboratória, kde po ich vyčistení objavili spomínaný klinec.
Po dlhej analýze sa bádatelia zhodli, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie objavu je práve ukrižovanie, a svoje zistenia publikovali v stredu vo vedeckom časopise British Archaeology.
"Je to prvýkrát, čo niekto našiel klinec v kostre, ktorá bola archeologicky odkrytá," uviedol David Ingham, projektový vedúci spoločnosti Albion Archaeology, ktorá pozostatky vykopala.
"O ukrižovaniach vieme z historických záznamov pomerne dosť; ako sa praktizovali, kde a kedy sa praktizovali, a tak ďalej. Ale toto je prvý hmatateľný dôkaz, ktorý skutočne ukazuje, ako to vyzeralo," pokračoval Ingham.
Analýzu v laboratóriu vykonala renomovaná archeologička pôsobiaca na Cambridgeskej univerzite Corinne Duhigová. Práve ona dospela k záveru, že klinec bol použitý na ukrižovanie.
Ide o prvý fyzický dôkaz ukrižovania nájdený v severnej Európe. Na celom svete sa doteraz našli len štyri podobné prípady, pričom pri dvoch z nich neboli nájdené nijaké klince.
Pätovú kosť prerazenú klincom našli naposledy stavbári v Izraeli v roku 1968. Bola však menej zachovaná a analýza Izraelského pamiatkového úradu (IAA) z roku 1985 dospela k záveru, že pôvodný výskum bol plný chýb.
Rádiouhlíkové datovanie určilo, že tzv. "muž z Fenstantonu" zomrel v období medzi rokmi 130 n. l. – 360 n. l. Bádatelia navyše vďaka analýze DNA zistili, že muž nebol Rimanom, ale domorodým obyvateľom Britských ostrovov. Okrem neho na mieste vykopávok našli archeológovia dovedna 48 tiel, pričom ani jedno z nich nepatrilo jeho príbuzným.
Ďalšie dôkazy naznačujú, že muž mohol byť otrokom – jeho holenné kosti boli v porovnaní so zvyškom kostry stenčené, akoby mával na nohách často okovy. Ako však upozorňuje The Guardian, muž mohol byť spútaný aj z iných dôvodov.
Klince použité na ukrižovanie – metódu popravy, pri ktorej je obeť pripevnená k veľkému drevenému trámu – sú vzácnymi nálezmi: s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že obete často neboli riadne pochované a väčšinou boli priviazané, a nie pribité.
Telo muža, ktorý mal v čase smrti 25 – 35 rokov, našli v roku 2017 na jednom z piatich pohrebísk v novoobjavenej rímskej osade v anglickej dedine Fenstanton. Archeológovia jeho pozostatky zobrali do laboratória, kde po ich vyčistení objavili spomínaný klinec.
Po dlhej analýze sa bádatelia zhodli, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie objavu je práve ukrižovanie, a svoje zistenia publikovali v stredu vo vedeckom časopise British Archaeology.
"Je to prvýkrát, čo niekto našiel klinec v kostre, ktorá bola archeologicky odkrytá," uviedol David Ingham, projektový vedúci spoločnosti Albion Archaeology, ktorá pozostatky vykopala.
"O ukrižovaniach vieme z historických záznamov pomerne dosť; ako sa praktizovali, kde a kedy sa praktizovali, a tak ďalej. Ale toto je prvý hmatateľný dôkaz, ktorý skutočne ukazuje, ako to vyzeralo," pokračoval Ingham.
Analýzu v laboratóriu vykonala renomovaná archeologička pôsobiaca na Cambridgeskej univerzite Corinne Duhigová. Práve ona dospela k záveru, že klinec bol použitý na ukrižovanie.
Ide o prvý fyzický dôkaz ukrižovania nájdený v severnej Európe. Na celom svete sa doteraz našli len štyri podobné prípady, pričom pri dvoch z nich neboli nájdené nijaké klince.
Pätovú kosť prerazenú klincom našli naposledy stavbári v Izraeli v roku 1968. Bola však menej zachovaná a analýza Izraelského pamiatkového úradu (IAA) z roku 1985 dospela k záveru, že pôvodný výskum bol plný chýb.
Rádiouhlíkové datovanie určilo, že tzv. "muž z Fenstantonu" zomrel v období medzi rokmi 130 n. l. – 360 n. l. Bádatelia navyše vďaka analýze DNA zistili, že muž nebol Rimanom, ale domorodým obyvateľom Britských ostrovov. Okrem neho na mieste vykopávok našli archeológovia dovedna 48 tiel, pričom ani jedno z nich nepatrilo jeho príbuzným.
Ďalšie dôkazy naznačujú, že muž mohol byť otrokom – jeho holenné kosti boli v porovnaní so zvyškom kostry stenčené, akoby mával na nohách často okovy. Ako však upozorňuje The Guardian, muž mohol byť spútaný aj z iných dôvodov.
