Mikrovlákna sú mimoriadne priehľadné, takže by sa v budúcnosti mohli použiť na prepravu svetla.
Autor TASR
Peking 14. júla (TASR) - Čínski vedci vytvorili vlákna zamrznutej vody, ktoré sa po ohnutí vrátia nepoškodené do svojho pôvodného tvaru. Informoval o tom britský vedecký časopis New Scientist.
Bežný ľad je spravidla veľmi neohybný a tým pádom krehký. Ako však zistili vedci z Čeťiangskej univerzity o východočínskom meste Chang-čou, vlákno pozostávajúce s jedného neprerušovaného kryštálu ľadu dokáže byť omnoho flexibilnejšie.
Vedci najprv vpúšťali vodnú paru do malej komory, v ktorej bola teplota mínus 50 stupňov Celzia. Molekuly vody potom priťahovali elektrickým poľom k volfrámovej ihle, kde sa kryštalizovali a vytvorili vlákna, ktoré mali priemer niekoľko mikrometrov.
Bádatelia potom ľad vystavili ešte nižším teplotám, medzi -70 až -150 stupňov Celzia a následne ich ohýbali. Zistili, že tieto vlákna boli elastickejšie ako akákoľvek iná štruktúra vodného ľadu, ktorá bola dovtedy skúmaná. Niektoré vlákna dokázali vedci ohnúť do takmer kruhového tvaru a všetky sa po uvoľnení tlaku vrátili do svojho pôvodného, rovného tvaru.
"V minulosti bola v ľade pozorovaná najvyššia elastická deformácia na úrovni 0,3 percenta, v ľadových mikrovláknách však dosahuje 10,9 percenta," priblížil jeden z autorov výskumu Li-min Tchung. Teoretické maximum možnej elastickej deformácie ľadu je medzi 14 a 16,2 percenta, pripomína New Scientist.
Mikrovlákna sú mimoriadne priehľadné, takže by sa v budúcnosti mohli použiť na prepravu svetla. Ich praktické využitie však momentálne sťažuje skutočnosť, že ohybnosť nadobúdajú až pri extrémne nízkych teplotách. V súčasnosti slúžia najmä na výskum fyzických vlastností ľadu.
Bežný ľad je spravidla veľmi neohybný a tým pádom krehký. Ako však zistili vedci z Čeťiangskej univerzity o východočínskom meste Chang-čou, vlákno pozostávajúce s jedného neprerušovaného kryštálu ľadu dokáže byť omnoho flexibilnejšie.
Vedci najprv vpúšťali vodnú paru do malej komory, v ktorej bola teplota mínus 50 stupňov Celzia. Molekuly vody potom priťahovali elektrickým poľom k volfrámovej ihle, kde sa kryštalizovali a vytvorili vlákna, ktoré mali priemer niekoľko mikrometrov.
Bádatelia potom ľad vystavili ešte nižším teplotám, medzi -70 až -150 stupňov Celzia a následne ich ohýbali. Zistili, že tieto vlákna boli elastickejšie ako akákoľvek iná štruktúra vodného ľadu, ktorá bola dovtedy skúmaná. Niektoré vlákna dokázali vedci ohnúť do takmer kruhového tvaru a všetky sa po uvoľnení tlaku vrátili do svojho pôvodného, rovného tvaru.
"V minulosti bola v ľade pozorovaná najvyššia elastická deformácia na úrovni 0,3 percenta, v ľadových mikrovláknách však dosahuje 10,9 percenta," priblížil jeden z autorov výskumu Li-min Tchung. Teoretické maximum možnej elastickej deformácie ľadu je medzi 14 a 16,2 percenta, pripomína New Scientist.
Mikrovlákna sú mimoriadne priehľadné, takže by sa v budúcnosti mohli použiť na prepravu svetla. Ich praktické využitie však momentálne sťažuje skutočnosť, že ohybnosť nadobúdajú až pri extrémne nízkych teplotách. V súčasnosti slúžia najmä na výskum fyzických vlastností ľadu.