Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na skutočnosť, že muži nezomreli po nadýchaní sa popola alebo na následky extrémneho tepla, poukazuje napríklad to, že sa nachádzali na pemze, nie pod ňou.
Autor TASR
Rím 6. augusta (TASR) – Výbuch Vezuvu, ktorý v roku 79 n.l. zničil Pompeje, zrejme ešte umocnila ďalšia prírodná katastrofa. Naznačujú to kostrové pozostatky objavené archeológmi. TASR informuje na základe štúdie zverejnenej v júli vo vedeckom žurnále Frontiers in Earth Science.
Výbuch Vezuvu v roku 79 n.l. zastihol obyvateľov Pompejí uprostred každodenného života. Sopka na mesto približne 18 hodín chrlila pemzu a popol, čím ľudí prinútila vyhľadať úkryt. Keď erupcia na istý čas ustala, preživší zrejme mali pocit, že sú v bezpečí. Potom prišli silné zemetrasenia, ktoré vo svojich popisoch udalostí zaznamenal aj Plínius Mladší.
Štúdiu viedli výskumníci z Istituto Nazionale di Geofisica e Vulcanologia (INGV) a Archeologického parku Pompeje. Ide o prvú štúdiu skúmajúcu komplexný problém účinkov zemetrasení objavujúcich sa spolu s vulkanickými erupciami. Je to náročná úloha, pretože vulkanické a seizmické udalosti môžu nastať zároveň alebo krátko po sebe, čo znamená, že následky vulkanizmu môžu zatieniť následky zemetrasení a naopak.
Výskumníci objavili dve kostry mužov vo veku približne 50 rokov. Poloha kostier naznačuje, že prvého muža rozdrvila veľká časť steny, ktorá naňho náhle spadla. Spôsobila mu rozsiahle zranenia, ktorým okamžite podľahol. Druhý muž si však nebezpečenstva mohol byť vedomý a mohol sa pokúsiť chrániť okrúhlym dreveným objektom, ktorého jemné stopy výskumníci odhalili vo vulkanických sedimentoch.
Na skutočnosť, že muži nezomreli po nadýchaní sa popola alebo na následky extrémneho tepla, poukazuje napríklad to, že sa nachádzali na pemze, nie pod ňou. Naznačuje to, že prežili prvú fázu vulkanickej erupcie, no zabili ich padajúce steny počas dočasného ústupu erupcie ešte pred príchodom pyroklastických prúdov, uvádzajú výskumníci. Spoľahlivé odhady počtov obetí vulkanického výbuchu a zemetrasení však neexistujú.
"Ľudí, ktorí neušli z úkrytov, zrejme zavalili už aj tak preťažené budovy rúcajúce sa po zemetraseniach. Toto sa stalo aj dvom mužom, ktorých sme objavili," vyhlásila antropologička Dr. Valeria Amorettiová, riaditeľka Laboratória aplikovaného výskumu v Archeologickom parku Pompeje.
"Nový pohľad na zničenie Pompejí nás veľmi približuje k tomu, čo zažili tunajší obyvatelia pred takmer 2000 rokmi. Ich rozhodnutia spolu s dynamikou udalostí, ktoré naďalej skúmame, rozhodovali počas posledných hodín mesta o živote a smrti (jeho obyvateľov)," uzatvára riaditeľ Archeologického parku Pompeje Dr. Gabriel Zuchtriegel.
Výbuch Vezuvu v roku 79 n.l. zastihol obyvateľov Pompejí uprostred každodenného života. Sopka na mesto približne 18 hodín chrlila pemzu a popol, čím ľudí prinútila vyhľadať úkryt. Keď erupcia na istý čas ustala, preživší zrejme mali pocit, že sú v bezpečí. Potom prišli silné zemetrasenia, ktoré vo svojich popisoch udalostí zaznamenal aj Plínius Mladší.
Štúdiu viedli výskumníci z Istituto Nazionale di Geofisica e Vulcanologia (INGV) a Archeologického parku Pompeje. Ide o prvú štúdiu skúmajúcu komplexný problém účinkov zemetrasení objavujúcich sa spolu s vulkanickými erupciami. Je to náročná úloha, pretože vulkanické a seizmické udalosti môžu nastať zároveň alebo krátko po sebe, čo znamená, že následky vulkanizmu môžu zatieniť následky zemetrasení a naopak.
Výskumníci objavili dve kostry mužov vo veku približne 50 rokov. Poloha kostier naznačuje, že prvého muža rozdrvila veľká časť steny, ktorá naňho náhle spadla. Spôsobila mu rozsiahle zranenia, ktorým okamžite podľahol. Druhý muž si však nebezpečenstva mohol byť vedomý a mohol sa pokúsiť chrániť okrúhlym dreveným objektom, ktorého jemné stopy výskumníci odhalili vo vulkanických sedimentoch.
Na skutočnosť, že muži nezomreli po nadýchaní sa popola alebo na následky extrémneho tepla, poukazuje napríklad to, že sa nachádzali na pemze, nie pod ňou. Naznačuje to, že prežili prvú fázu vulkanickej erupcie, no zabili ich padajúce steny počas dočasného ústupu erupcie ešte pred príchodom pyroklastických prúdov, uvádzajú výskumníci. Spoľahlivé odhady počtov obetí vulkanického výbuchu a zemetrasení však neexistujú.
"Ľudí, ktorí neušli z úkrytov, zrejme zavalili už aj tak preťažené budovy rúcajúce sa po zemetraseniach. Toto sa stalo aj dvom mužom, ktorých sme objavili," vyhlásila antropologička Dr. Valeria Amorettiová, riaditeľka Laboratória aplikovaného výskumu v Archeologickom parku Pompeje.
"Nový pohľad na zničenie Pompejí nás veľmi približuje k tomu, čo zažili tunajší obyvatelia pred takmer 2000 rokmi. Ich rozhodnutia spolu s dynamikou udalostí, ktoré naďalej skúmame, rozhodovali počas posledných hodín mesta o živote a smrti (jeho obyvateľov)," uzatvára riaditeľ Archeologického parku Pompeje Dr. Gabriel Zuchtriegel.
