Podľa štúdie Jolien Buyseovej z Flámskeho inštitútu pre výskum poľnohospodárstva, rybolovu a potravín veterné farmy budú zaberať 10 percent povrchu Severného mora.
Autor TASR
Brusel 1. marca (TASR) - Platesám, jednému z najdôležitejších druhov rýb na rybolov v južnej časti Severného mora, sa výnimočne darí vo vodách, kde fungujú parky s veternými turbínami. Vyplýva to zo štúdie belgickej výskumníčky, na ktorú v stredu upozornila tlačová agentúra Belga, informuje spravodajca TASR.
Jolien Buyseová z Flámskeho inštitútu pre výskum poľnohospodárstva, rybolovu a potravín (ILVO) v rámci doktorandského štúdia na univerzite v Gente zverejnila informácie o tom, že veterné farmy prospievajú určitým druhom rýb.
Podľa jej štúdie veterné farmy budú zaberať 10 percent povrchu Severného mora. Tento priestor sa už často nedá využívať pre iné morské aktivity, ako je napríklad rybolov, čo spôsobuje napätie medzi oboma sektormi hospodárstva.
V rámci doktorandského štúdia Buyseová skúmala ekologické účinky veterných fariem parkov na ryby. Jej bádanie viedlo k prekvapivým výsledkom. Základy, v ktorých sú ukotvené veterné turbíny a ich protierózna ochrana z kameňov, poskytujú vhodné prostredie pre všetky druhy morských organizmov. V skalných dutinách svoj úkryt nájdu napríklad ryby, kraby a homáre.
Platesa sa živí prevažne týmto substrátom, a preto tento stav prospieva jej rozvoju. V rámci štúdie bol na množstvo rýb umiestnený vysielač, ktorý umožňoval sledovanie ich pohybu. Ryby sa počas letných mesiacov takmer nepretržite zdržiavali v blízkosti sledovanej veternej farmy. Počas zimných mesiacov platesy veternú farmu opustili, aby mohli naklásť vajíčka na neresiskách na juhu Severného mora a Lamanšského prielivu. Po období neresenia sa veľká časť označených rýb vrátila späť do oblasti veternej farmy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Jolien Buyseová z Flámskeho inštitútu pre výskum poľnohospodárstva, rybolovu a potravín (ILVO) v rámci doktorandského štúdia na univerzite v Gente zverejnila informácie o tom, že veterné farmy prospievajú určitým druhom rýb.
Podľa jej štúdie veterné farmy budú zaberať 10 percent povrchu Severného mora. Tento priestor sa už často nedá využívať pre iné morské aktivity, ako je napríklad rybolov, čo spôsobuje napätie medzi oboma sektormi hospodárstva.
V rámci doktorandského štúdia Buyseová skúmala ekologické účinky veterných fariem parkov na ryby. Jej bádanie viedlo k prekvapivým výsledkom. Základy, v ktorých sú ukotvené veterné turbíny a ich protierózna ochrana z kameňov, poskytujú vhodné prostredie pre všetky druhy morských organizmov. V skalných dutinách svoj úkryt nájdu napríklad ryby, kraby a homáre.
Platesa sa živí prevažne týmto substrátom, a preto tento stav prospieva jej rozvoju. V rámci štúdie bol na množstvo rýb umiestnený vysielač, ktorý umožňoval sledovanie ich pohybu. Ryby sa počas letných mesiacov takmer nepretržite zdržiavali v blízkosti sledovanej veternej farmy. Počas zimných mesiacov platesy veternú farmu opustili, aby mohli naklásť vajíčka na neresiskách na juhu Severného mora a Lamanšského prielivu. Po období neresenia sa veľká časť označených rýb vrátila späť do oblasti veternej farmy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)