Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vikinské flotily spočiatku vyrážali na západ v lete a na jeseň sa vracali do Škandinávie.
Autor TASR
Edinburgh 4. januára (TASR) – Vikingovia sa počas troch storočí lúpežných nájazdov a prieskumných výprav dostali do vzdialených kútov sveta. Archeologické dôkazy a historické záznamy svedčia o tom, že sa dostali nielen do Severnej Ameriky, ale aj do Bagdadu. TASR informuje podľa článku servera Live Science.
Vikingovia boli predkovia obyvateľov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyvačné výpravy. Dorozumievali sa staroseverčinou.
V slovenčine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné označenie pre Severogermána, viking je všeobecné označenie pre účastníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom veľmi dobrý prehľad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnúť sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Vikinské flotily spočiatku vyrážali na západ v lete a na jeseň sa vracali do Škandinávie. Vikingovia sa neskôr na nových územiach začali usádzať a kolonizovať ich, vysvetľuje Sanmarková. Na Britských ostrovoch, Hebridách a Faerských ostrovoch takto vznikali osídlenia, ktoré vikingom v roku 870 pomohli doplávať až na Island.
Jedným z najpozoruhodnejších úspechov je nepochybne prekonanie Atlantiku a doplávanie do Grónska a kanadského Newfoundlandu okolo roku 1000, takmer 500 rokov pred Kolumbom. Grónsko bolo dôležitou zastávkou na ceste do Newfoundlandu a späť. Žili tam mrože, ktoré poskytovali cennú slonovinu z klov, uvádza archeologička Ellen Nssová z Múzea kultúrnej histórie v nórskom Osle. Dodáva, že presný dôvod zániku osídlenia v Newfoundlande zostáva nejasný, jedným z faktorov mohla byť aj veľká vzdialenosť – Newfoundland delí od Nórska 3900 kilometrov.
Výpravy na východ sa od tých na západ výrazne odlišovali. Putovanie viedlo často po riekach, v niektorých prípadoch však bolo potrebné prenášať lode aj po súši. Vikingovia územím dnešného Ruska a Ukrajiny postupne doputovali k Čiernemu moru, odkiaľ cez Konštantínopol (dnešný Istanbul) a Byzantskú ríšu taktiež okolo roku 1000 dorazili do Bagdadu, uvádza Live Science.
Vikingovia sa pri výpravách na východ sústredili skôr na obchodovanie ako na drancovanie. Mohol to spôsobiť najmä kultúrny šok z odlišného typu civilizácie, budov, oblečenia a artefaktov, uvádza Sanmarková. Obchodné styky Škandinávie a Arábie dokazuje strieborný prsteň objavený v roku 2015. Ležal v ženskom hrobe v lokalite Birka vo Švédsku a na fialovom "kameni" (v skutočnosti ide o kus farebného skla) je arabským písmom vyrytý nápis "za Allaha".
Výpravy zaviedli vikingov aj na juh Pyrenejského polostrova a sever Afriky. Suché podnebie a absencia riek vhodných na plavbu však znemožnili pokusy o prekonanie Sahary.
"Pokiaľ ide o vzdialenosť, tak najďalej sa dostali pravdepodobne do Newfoundlandu. Z kultúrneho hľadiska však bol pre vikingov ešte väčšou výpravou do neznáma Bagdad," uzatvára Nssová.
Vikingovia boli predkovia obyvateľov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyvačné výpravy. Dorozumievali sa staroseverčinou.
V slovenčine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné označenie pre Severogermána, viking je všeobecné označenie pre účastníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom veľmi dobrý prehľad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnúť sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Vikinské flotily spočiatku vyrážali na západ v lete a na jeseň sa vracali do Škandinávie. Vikingovia sa neskôr na nových územiach začali usádzať a kolonizovať ich, vysvetľuje Sanmarková. Na Britských ostrovoch, Hebridách a Faerských ostrovoch takto vznikali osídlenia, ktoré vikingom v roku 870 pomohli doplávať až na Island.
Jedným z najpozoruhodnejších úspechov je nepochybne prekonanie Atlantiku a doplávanie do Grónska a kanadského Newfoundlandu okolo roku 1000, takmer 500 rokov pred Kolumbom. Grónsko bolo dôležitou zastávkou na ceste do Newfoundlandu a späť. Žili tam mrože, ktoré poskytovali cennú slonovinu z klov, uvádza archeologička Ellen Nssová z Múzea kultúrnej histórie v nórskom Osle. Dodáva, že presný dôvod zániku osídlenia v Newfoundlande zostáva nejasný, jedným z faktorov mohla byť aj veľká vzdialenosť – Newfoundland delí od Nórska 3900 kilometrov.
Výpravy na východ sa od tých na západ výrazne odlišovali. Putovanie viedlo často po riekach, v niektorých prípadoch však bolo potrebné prenášať lode aj po súši. Vikingovia územím dnešného Ruska a Ukrajiny postupne doputovali k Čiernemu moru, odkiaľ cez Konštantínopol (dnešný Istanbul) a Byzantskú ríšu taktiež okolo roku 1000 dorazili do Bagdadu, uvádza Live Science.
Vikingovia sa pri výpravách na východ sústredili skôr na obchodovanie ako na drancovanie. Mohol to spôsobiť najmä kultúrny šok z odlišného typu civilizácie, budov, oblečenia a artefaktov, uvádza Sanmarková. Obchodné styky Škandinávie a Arábie dokazuje strieborný prsteň objavený v roku 2015. Ležal v ženskom hrobe v lokalite Birka vo Švédsku a na fialovom "kameni" (v skutočnosti ide o kus farebného skla) je arabským písmom vyrytý nápis "za Allaha".
Výpravy zaviedli vikingov aj na juh Pyrenejského polostrova a sever Afriky. Suché podnebie a absencia riek vhodných na plavbu však znemožnili pokusy o prekonanie Sahary.
"Pokiaľ ide o vzdialenosť, tak najďalej sa dostali pravdepodobne do Newfoundlandu. Z kultúrneho hľadiska však bol pre vikingov ešte väčšou výpravou do neznáma Bagdad," uzatvára Nssová.
