Na snímke, ktorú 11. januára poskytol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) spoločne s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) je pohľad do kaverny zvíreného vesmírneho prachu a plynu, v ktorej sa rodia tisícky hviezd. Snímku urobil Hubblov vesmírny teleskop a je jednou z najostrejších z tejto oblasti vesmíru, ktoráje známa ako hmlovina Orion. Je v nej približne 3000 hviezd s rôznou veľkosťou a niektoré boli spozorované po prvýkrát. Jasná centrálna oblasť je domovom štyroch najjasnejších hviezd hmloviny. V ľavom hornom rohu je jasná oblasť tvarovaná obrovskou mladou hviezdou M43. Astronómovia túto oblasť volajú malá hmlovina Orion. Hmlovina je od Zeme vzdialená 1500 svetelných rokov a je najbližším miestom vo vesmíre, kde sa tvoria hviezdy. Foto: TASR/AP
Pozrite si výberový prehľad astronomických javov a objavov končiaceho sa roka 2020.
Bratislava 30. decembra (TASR) – Najväčším prekvapením nočnej oblohy v roku 2020 bola jednoznačne kométa C/2020 F3 Neowise. Aj niektoré ďalšie úkazy však zaujali laických i odborných pozorovateľov.
TASR prináša výberový prehľad astronomických javov a objavov končiaceho sa roka 2020.
10. január – polotieňové zatmenie Mesiaca
Obe zatmenia Mesiaca viditeľné na Slovensku v roku 2020 boli len polotieňové. Pri nich sa Mesiac dostane do "polotieňa" Zeme, teda úkaz sa prejaví iba miernym stmavnutím mesačného kotúča. Prvé takéto zatmenie nastalo 10. januára večer. Na snímke Mesiac, ktorý vstúpil v prvom tohtoročnom splne do polotieňového zatmenia v Bratislave 10. januára 2020.Foto: TASR - Dano Veselský
10. február – Merkúr nad obzorom
Najmenšia planéta slnečnej sústavy obieha po obežnej dráhe najbližšie k Slnku. Preto sa z pohľadu Zeme nachádza v jeho tesnej blízkosti a aby ju bolo vidieť, musí sa od neho vzdialiť na maximálnu uhlovú vzdialenosť (tzv. maximálna elongácia). Vo februárových dňoch bol Merkúr v tzv. východnej elongácii a bol viditeľný tesne po západe Slnka. Vyššie nad obzorom žiarila planéta Venuša, najjasnejší objekt večernej oblohy.
21. február – zoslabnutie hviezdy Betelgeuze
Druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión (po hviezde Rigel) patrí do kategórie červených nadobrov, čo je jedno zo záverečných štádií v živote veľkých hviezd. Keďže ide o premennú hviezdu, jej jas kolíše v rozpätí 0,3 až 0,9 mag (podľa niektorých zdrojov 0 až 1,3 mag) s periódou 420-430 dní. Minimum malo pripadať na 21. február, hviezda však už na začiatku roka nápadne zoslabla na 1,7 mag.
A young, bright star has been acting a little erratic lately.Betelgeuse's sudden dimming may be a sign that it's about to explode, astronomers say. Another possibility is the red supergiant may just be going through a phase. https://t.co/OnxW8RRfRV
Pre Venušu tiež platí, že jej obežná dráha je k Slnku bližšie než dráha Zeme, preto sa dá pozorovať buď po západe slnka ako Večernica, alebo pred jeho východom ako Zornica. Na rozdiel od Merkúra je však Venuša mimoriadne jasná, po Slnku a Mesiaci je tretím najjasnejším objektom na oblohe. Celú zimu aj jar krášlila večernú oblohu a štyri dni po jarnej rovnodennosti sa ocitla v maximálnej východnej elongácii. Dosiahla jasnosť -4,3 mag, najväčšiu od roku 2012 a do roku 2028.
27. marec – objav kométy C/2020 F3 Neowise
Infračervený teleskop Neowise objavil kométu, ktorej dal aj meno. Kométa C/2020 F3 Neowise sa stala najjasnejšou v posledných rokoch a bola hitom nočnej oblohy. Americká vesmírna agentúra NASA sprevádzkovala ďalekohľad NEOWISE v decembri 2009. Prispel doteraz k objavom a identifikácii tisícok planétok. Kométa je však objavom jednoznačne najznámejším. Kométa NEOWISE nad Ďumbierom - najvyšším vrchom Nízkych Tatier s nádhernými mezosferickými nočnými svietiacimi oblakmi - NLC.Foto: Tomáš Slovinský, astrofotograf a popularizátor astronómie, 2x ocenený snímkom dňa NASA
3. apríl – Venuša v súhvezdí Býka
Mimoriadne jasná Venuša bola viditeľná v zoskupení Plejády v súhvezdí Býka, čo bol fotogenický úkaz.
6. mája – objav čiernej diery
Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je najbližšie k Zemi; nachádza sa od nej cca 1000 svetelných rokov. Okolo nej čiernej diery obiehajú dve hviezdy, ktoré sa dajú vidieť voľným okom z južnej pologule Zeme. Informoval o tom tím výskumníkov pod vedením Thomasa Riviniusa z Európskeho južného observatória (ESO). Na ilustrovanej snímke z mája 2020 vydanej Európskym južným observatóriom (ESO) sú obežné dráhy objektov v trojhviezdnom systéme HR 6819. Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je najbližšie k Zemi; nachádza sa približne 1000 svetelných rokov od našej planéty. Uvádza sa to v štúdii, ktorú v stredu 6. mája 2020 zverejnili v časopise Astronomy & Astrophysics.Foto: TASR/AP
5. jún – polotieňové zatmenie Mesiaca
Druhé polotieňové zatmenie Mesiaca bolo na hranici viditeľnosti voľným okom – maximálna fáza nastávala večer pri východe Mesiaca, keď bola obežnica Zeme len 6 stupňov nad obzorom a v polotieni boli sotva dve tretiny jej povrchu. Na skutočné zatmenia si treba počkať do roku 2022 a 2023.
20. jún – letný slnovrat
Astronomické leto sa tento rok začalo už v sobotu 20. júna o 23.43 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Okamih letného slnovratu z dlhodobého hľadiska kolíše a v prvej polovici 21. storočia pripadne už na 20. jún v priestupných rokoch: teda po roku 2020 aj v rokoch 2024, 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.
3. júl – Kométa NEOWISE bola najbližšie k Slnku
Nová kométa C/2020 F3 Neowise sa ocitla najbližšie k Slnku. Priblížila sa k nemu na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov, teda 0,29 astronomických jednotiek. Po tom, ako prešla perihéliom, začala sa od Slnka vzďaľovať a stala sa viditeľnou aj pre pozemských pozorovateľov. Objavila sa nadránom nad východným obzorom, od 8. júla sa dala zo Slovenska vidieť i na večernej oblohe a od 10. júla bola viditeľná počas celej noci. Dala sa pozorovať do konca mesiaca a napriek zoslabnutiu aj začiatkom augusta. Na snímke kométa C/2020 F3 (Neowise) 12. júla 2020 v Bratislave.Foto: TASR - Martin Baumann
14. júl – Jupiter v opozícii
Planéta Jupiter bola dobre pozorovateľná po celý rok. Na rozdiel od Merkúra a Venuše je viditeľná aj v noci. V júli vychádzala okolo 19.00 h a 14. júla sa ocitla v opozícii voči Slnku, dosiahla teda maximálnu jasnosť -2,6 mag. Blízko Jupitera bol po celý rok viditeľný aj Saturn a obe planéty sa ocitli neďaleko Mliečnej dráhy, čo je situácia, ktorá nastane opäť až v roku 2079.
17. júla – kométa NEOWISE a všetky planéty slnečnej sústavy
V krátkom období počas júla boli nad obzorom nielen kométa C/2020 F3 NEOWISE, ale všetkých sedem planét slnečnej sústavy – hoci nie naraz. Jupiter a Saturn vychádzali na oblohu po zotmení. Od polnoci im robil spoločnosť oranžový Mars. Nadránom po 02.30 h zažiarila nad východným obzorom Venuša a okolo 04.00 h vyšiel Merkúr. Urán a Neptún boli viditeľné len s použitím ďalekohľadu.
3. septembra – čierna diera strednej veľkosti
Medzinárodný tím vedcov zaznamenal prvú čiernu dieru so strednou hmotnosťou. Vznikla kolíziou dvoch menších čiernych dier. Astronómovia doposiaľ poznali tzv. hviezdne čierne diery, ktoré vznikli gravitačným kolapsom hviezdy a majú hmotnosť od piatich do niekoľkých desiatok hmotností Slnka. Druhou kategóriou sú supermasívne čierne diery s veľkosťou miliónov alebo miliárd hmotností Slnka. Čierne diery s veľkosťou 100-1000 hmotností Slnka neboli známe. Hmotnosť novoobjavenej čiernej diery GW190521 sa rovná 142 hmotnostiam Slnka. Na ilustračnej snímke dve hviezdne čierne diery - jednej so 65, druhej s 86 slnečnými hmotnosťami a vpravo čierna diera GW190521. Medzinárodný tím vedcov zaznamenal prvú čiernu dieru, ktorá sa radí medzi čierne diery so strednou hmotnosťou. Vznikla kolíziou dvoch menších čiernych dier. K nálezu čiernej diery GW190521 viedol signál spôsobený gravitačnou vlnou, ktorá cestuje skrz vesmír rýchlosťou svetla. Tento signál zaznamenali v máji 2019 dva detektory, LIGO v USA a Virgo v Taliansku, vďaka ktorým si ho astronómovia dokázali aj vypočuť. Foto: TASR/AP
október – zodiakálne svetlo
Ide o svetielkujúce drobné častice slnečnej sústavy, ktoré majú najväčšiu koncentráciu v jej rovine, preto sú v rovine ekliptiky najlepšie pozorovateľné. "Práve v marci a októbri ekliptika zviera najväčší uhol s horizontom a smeruje takmer kolmo hore k zenitu. Vďaka tomu vidíme zodiakálne svetlo ako pomerne silné, najmä ak sa nachádzame v oblasti, kde je čistejší vzduch a málo svetelného smogu," povedal pre TASR astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský. Zodiakálne svetlo pochádza z malých čiastočiek v Slnečnej sústave, práve v októbri je dobre pozorovateľné.Foto: Tomáš Slovinský
6. októbra – Mars bol najbližšie k Zemi
Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní. Približne raz za dva roky a dva mesiace nastáva situácia, keď je Mars v opozícii, teda najďalej od Slnka a zároveň najbližšie k Zemi. Už 6. októbra 2020 sa Mars priblížil k Zemi na 62,1 milióna kilometrov (išlo o jedno z najtesnejších priblížení po rokoch 2003 a 2018). Vzápätí 13. októbra sa ocitol najďalej od Slnka. Nápadne červená planéta dosiahla zdanlivú veľkosť –2,4 až –2,6 magnitúdy.
12. októbra – Hviezda pohltená čiernou dierou
Astronómovia zachytili moment, ako supermasívna čierna diera pohlcuje hviezdu veľkosti Slnka. Jav sa odohral vo vzdialenosti viac než 215 miliónov svetelných rokov od Zeme (teda v skutočnosti pred 215 miliónmi rokov). Sledovali ho astronómovia teleskopmi Európskeho južného observatória (ESO) umiestnenými v Čile.
27. októbra – Voda na Mesiaci
Na Mesiaci sa nachádza voda nielen na miestach, kam nedosahuje slnečné žiarenie, ako sa vedci domnievali, ale aj priamo na mesačnom povrchu. Vedkyňa Casey Honniballová a jej tím merali vlnové dĺžky slnečného žiarenia, ktoré sa odráža od mesačného povrchu a potvrdili prítomnosť vody. Údaje zhromaždilo Stratosférické observatórium pre infračervenú astronómiu (SOFIA), pozostávajúce z teleskopu vstavaného do trupu lietadla typu Boeing 747SP, ktoré lieta vo výškach cez 13 kilometrov a je schopné skúmať povrch Mesiaca.
14. decembra – úplné zatmenie Slnka
V úzkom páse Čile a Argentíny bolo pozorovateľné dopoludnia úplné zatmenie Slnka. trvalo 2 minúty a 10 sekúnd. Zatmenie bolo jediné v tomto roku. Na snímke mesiac prechádza pred Slnkom počas jediného úplného zatmenia Slnka v roku 2020, v argentínskom Piedro del Aguila 14. decembra 2020. Foto: TASR/AP
21. decembra – stretnutie planét Jupiter a Saturn, Betlehémska hviezda
Na oblohe sa blízko seba ocitnú Jupiter a Saturn. Pri pohľade cez slabší ďalekohľad budú dobre pozorovateľné aj ich mesiace – Jupiterove mesiace Io, Europa, Ganymedes a Callisto, a tiež Saturnove mesiace Titan, Rhea, Thetys a Dione. Naposledy sa takáto vzácna konjunkcia objavila 16. júla 1623 a znovu sa vyskytne 15. marca 2080. Konjunkcia je jedným z vysvetlení možného pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy. Jupiter a jeho tri mesiace (vľavo) a planéta Saturn svietia na oblohe vo Washingtone v utorok 22. decembra 2020.Foto: TASR/AP
