Helsinki 24. apríla (TASR) – Dark Souls, populárna hra žánru RPG (hry na hrdinov) známa svojou extrémnou náročnosťou, pomáha hráčom v skutočnom živote objavovať odolnosť, zmysel a nádej, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe vyhlásenia Aaltovej university (A!) a správy portálu TechXplore.

„Úvahy o hrách a ich vplyve na pocit pohody človeka zvyknú zdôrazňovať potenciálne negatívne vplyvy, napríklad príliš veľa času stráveného pri obrazovkách. Dark Souls však je príkladom pozitívneho vplyvu hier na životy hráčov aj mimo herného zážitku,“ uvádza profesor Janne Lundqvist z A!.

Výskumníci hĺbkovo analyzovali témy diskusií hráčov na fóre Reddit. Zameriavali sa na osobnú situáciu hráčov, ich duševné zdravie a hranie hry Dark Souls. Štúdia zdôrazňuje mnohotvárne herné zážitky hráčov a ich prístup k náročnej a často bezútešnej akčnej fantasy hre. Autori ju prednesú počas Konferencie o ľudských faktoroch vo výpočtových systémoch (CHI 2025) organizovanej 26. apríla až 1. mája v japonskej Jokohame. Publikovaná bude v zborníku konferencie.

„Hráči opisovali, ako ich štruktúra hry naučila prijímať zlyhanie ako základnú súčasť života. Hra Dark Souls zrejme svojou brutálnou náročnosťou a silnými príbehovými témami dala hráčom silu vytrvalo a s nádejou čeliť problémom v skutočnom svete,“ uvádza doktorand Jaakko Väkevä z A!.

Kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní sa s depresiou podľa neho zohrala brutálna náročnosť hry a najmä emotívne a často filozofické rezonovanie herného zážitku v hráčoch. Najsilnejším bol koncept zvaný „hollowing“ (zožieranie). Hráči ho často interpretovali ako metaforu depresie.

Zožieranie má v Dark Souls dvojakú úlohu – kontext príbehu a základná herná mechanika. Je o odsúdení hráčovej postavy na opakovanie cyklu smrti a opätovného vstávania z mŕtvych vedúcemu k postupnej degenerácii a strate zmyslu života.

„Niektorí hráči opisovali, ako sa naučili žiadať o pomoc s hrou a pomohlo im to požiadať o pomoc aj v skutočnom živote,“ dodáva Lindqvist.

Výskumníci zistili, že online komunity stvorené hrou poskytovali hráčom emocionálnu podporu a pocit spolupatričnosť. Vo vláknach správ sa často opakovali povzbudzujúce frázy posilňujúce spolupatričnosť, napríklad „Don't You Dare Go Hollow“ (Neopováž sa uzožierať).

Výskumníci dúfajú, že ich štúdia inšpiruje iných vedcov ďalej skúmať potenciálne pozitívne vplyvy hrania videohier na psychické zdravie. Dúfajú tiež, že herných dizajnérov inšpiruje k takému návrhu hier, ktorý poslúžili potrebám hráčov aj v skutočnom svete.

„Predchádzajúci výskum odhalil jasnú potrebu hlbšieho výskumu zameraného špecificky na hry, ktorý bude skúmať potenciálne pozitívny prínos hier s prvoradým cieľom pobaviť. Silná vzájomná synergia príbehu, kontextu, tém a technického prevedenia dokáže vytvoriť mocný herný zážitok schopný pozitívne ovplyvniť hráča,“ dodáva Väkevä.

Štúdia zdôrazňuje, že hranie hier nenahrádza profesionálnu pomoc alebo terapiu. Obsahuje však empirické dôkazy toho, že premyslený herný dizajn pomáha prinášať zmysluplnú činnosť a podporu hráčom trpiacim depresiou alebo inými psychickými problémami.