Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľadovce vo Švajčiarsku tento rok stratili rekordných šesť percent svojho celkového objemu. Stalo sa tak najmä z dôvodu suchej zimy a opakovaných vĺn horúčav.
Autor TASR
Svet 30. septembra (TASR) - Uplynulý týždeň bol vo svete vedy a bohatý najmä na nové poznatky z oblasti robotiky či biológie. Robotka Cassie prekonala Guinnessov rekord v behu na 100 metrov a vedci špeciálne vycvičili i psov, ktorí dokážu čuchom rozpoznať stres u ľudí. TASR prináša súhrn najnovších informácií z vedy a techniky.
Ľadovce vo Švajčiarsku tento rok stratili rekordných šesť percent svojho celkového objemu. Stalo sa tak najmä z dôvodu suchej zimy a opakovaných vĺn horúčav.
Podľa správy Švajčiarskej akadémie vied (SCNAT) sa z ľadovcov ubudli tri kubické kilometre ľadu, čo predstavuje tri bilióny litrov vody.
Ak sa podľa vedcov podarí obmedziť emisie oxidu uhličitého, mohlo by to zachrániť tretinu celkového objemu ľadovcov vo Švajčiarsku. V opačnom prípade táto krajina na konci tohto storočia už nebude mať ľadovce vôbec.
Dvojnohá robotka Cassie vytvorila nový Guinnessov svetový rekord v behu na 100 metrov. Túto vzdialenosť prekonala za 24,73 sekundy.
Vznik robotickej "bežkyne" v spoločnosti Agility Robotics, ktorá je súčasťou Oregonskej štátnej univerzity, v roku 2017 podporil miliónový grant americkej Agentúry pre obranné pokročilé výskumné projekty (DARPA).
Cassie sa pohybuje na dvoch nohách vďaka algoritmom strojového učenia sa a funguje bez kamier alebo vonkajších senzorov. Jej kolená sa ohýbajú podobne ako kolená pštrosa a vďaka tomu sa pohybuje vo vzpriamenej polohe.
Vedci z Bangorskej univerzity vo Walese objavili na dne Írskeho mora vrak lode Mesaba, ktorá v apríli 1912 ako prvá varovala parník Titanic pred ľadovcom. Použili na to špeciálny viaclúčový sonar, ktorý sníma štruktúru morského dna.
Bádatelia naskenovali 273 lodných vrakov nachádzajúcich sa na viac ako 19 štvorcových kilometroch dna, ktoré následne porovnali s databázou potopených lodí britského Hydrografického ústavu a inými zdrojmi.
Psy dokážu nielen vyňuchať drogy alebo výbušniny, ale podľa najnovšieho výskumu vedia v našom dychu a pote rozoznať aj stres.
Vedci psov naučili, aby medzi troma možnosťami (nepoužitý kúsok gázy, vzorka od vystresovanej osoby a tej istej nevystresovanej) upozornili na "stresovú" vzorku. Ak to zvládli, dostali maškrtu. Psy potom vo viac ako 650 zo 700 pokusov úspešne identifikovali vystresovanú osobu.
Ľadovce vo Švajčiarsku tento rok stratili rekordných šesť percent svojho celkového objemu. Stalo sa tak najmä z dôvodu suchej zimy a opakovaných vĺn horúčav.
Podľa správy Švajčiarskej akadémie vied (SCNAT) sa z ľadovcov ubudli tri kubické kilometre ľadu, čo predstavuje tri bilióny litrov vody.
Ak sa podľa vedcov podarí obmedziť emisie oxidu uhličitého, mohlo by to zachrániť tretinu celkového objemu ľadovcov vo Švajčiarsku. V opačnom prípade táto krajina na konci tohto storočia už nebude mať ľadovce vôbec.
Dvojnohá robotka Cassie vytvorila nový Guinnessov svetový rekord v behu na 100 metrov. Túto vzdialenosť prekonala za 24,73 sekundy.
Vznik robotickej "bežkyne" v spoločnosti Agility Robotics, ktorá je súčasťou Oregonskej štátnej univerzity, v roku 2017 podporil miliónový grant americkej Agentúry pre obranné pokročilé výskumné projekty (DARPA).
Cassie sa pohybuje na dvoch nohách vďaka algoritmom strojového učenia sa a funguje bez kamier alebo vonkajších senzorov. Jej kolená sa ohýbajú podobne ako kolená pštrosa a vďaka tomu sa pohybuje vo vzpriamenej polohe.
Vedci z Bangorskej univerzity vo Walese objavili na dne Írskeho mora vrak lode Mesaba, ktorá v apríli 1912 ako prvá varovala parník Titanic pred ľadovcom. Použili na to špeciálny viaclúčový sonar, ktorý sníma štruktúru morského dna.
Bádatelia naskenovali 273 lodných vrakov nachádzajúcich sa na viac ako 19 štvorcových kilometroch dna, ktoré následne porovnali s databázou potopených lodí britského Hydrografického ústavu a inými zdrojmi.
Psy dokážu nielen vyňuchať drogy alebo výbušniny, ale podľa najnovšieho výskumu vedia v našom dychu a pote rozoznať aj stres.
Vedci psov naučili, aby medzi troma možnosťami (nepoužitý kúsok gázy, vzorka od vystresovanej osoby a tej istej nevystresovanej) upozornili na "stresovú" vzorku. Ak to zvládli, dostali maškrtu. Psy potom vo viac ako 650 zo 700 pokusov úspešne identifikovali vystresovanú osobu.
