Svet 31. decembra (TASR) - Digitálne rozbalenie starovekej múmie, extrakcia ľudského DNA z parazitov, ktoré zomreli pred naším letopočtom, zostavenie najstaršieho rodokmeňa na svete, objav významnej rímskej pevnosti a úspešný test nosnej rakety novej generácie. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Egyptskí odborníci "digitálne rozbalili" múmiu Amenhotepa I., čo im umožnilo nahliadnuť pod pohrebnú masku tohto staroegyptského vládcu. Podarilo sa to po prvý raz od roku 1881, keď bolo telo tohto panovníka objavené. Bádatelia pomocou moderných technológií vytvorili 3D model telesných pozostatkov, pričom objavili dosiaľ nepoznané metódy mumifikácie, ktorými bolo telo približne okolo roku 1500 pred n. l. zakonzervované.

Analýza modelov viedla bádateľov k objavu, že Amenhotep I. bol prvým faraónom, ktorého mumifikovali s prekríženými rukami, a zároveň posledným, ktorému nevybrali mozog z lebky. Výpočtová tomografia navyše ukázala, že faraón, ktorý vládol 21 rokov, zomrel ako 35-ročný, zrejme v dôsledku choroby alebo zranenia.

O významnom objave súvisiacom s múmiami informoval tento týždeň aj medzinárodný tím vedcov, ktorý získal DNA z múmií bez toho, aby vedci tieto ľudské pozostatky z prehistorického obdobia museli poškodiť.

Genetický materiál obyvateľov predkolumbovskej Južnej Ameriky sa im totiž podarilo extrahovať z lepkavej zmesi proteínov, ktorými vši lepia svoje vajíčka k vlasovým koreňom.

Toto lepidlo pozostáva z bielkovín podobných keratínu. Samička ho vylučuje zo svojho pohlavného orgánu na vlas hostiteľa, kde rýchlo stvrdne.

"Charakterizovaním genetiky ľudského hostiteľa použitím len niekoľkých hníd predchádzame deštruktívnemu odberu vzoriek kostí a zubov, čo znehodnocuje a ničí jedinečné praveké exempláre," priblížila šéfka výskumu Alejandra Perottiová pôsobiaca na univerzite v britskom Readingu.

Bádatelia navyše zistili, že toto lepidlo obsahuje rovnaký podiel ľudskej DNA ako jeden zub a dokonca dvakrát toľko, ako sa nachádza v skalnej časti spánkovej kosti.

"Ďalšia vec, ktorú sme tiež zistili, je, že v tomto cemente, v tom lepidle, je DNA lepšie zachovaná a chránená pred chemickým poškodením (v porovnaní s DNA nájdenou v zube alebo kosti)," dodal spoluautor štúdie Mikkel Pedersen z Kodanskej univerzity (KU).

Dávnej minulosti sa venovali aj vedci v Británii, ktorí zostavili najstarší rodokmeň na svete na základe kostrových pozostatkov ľudí, ktorí boli pochovaní v 5700 rokov starom hrobe na pahorkatine Cotswolds v grófstve Oxfordshire.

Výskum sa zameriaval na obyčaje v oblasti príbuzenských vzťahov v hroboch z obdobia mladšej doby kamennej – neolitu – v Británii. Vedci podľa svojich vyjadrení využili metódy archeologickej i genetickej analýzy kostí 35 osôb, ktoré žili pred takmer 6000 rokmi.

Experti pomocou analýzy DNA zistili, že ľudia pochovaní v tomto veľkohrobe patrili k piatim za sebou nasledujúcim generáciám tej istej rozsiahlej rodiny. Väčšina osôb boli potomkovia štyroch žien z prvej generácie. Otcom všetkých ich detí bol ten istý muž.

O svojich zisteniach informovali tento týždeň aj archeológovia pôsobiaci v Holandsku. Na pobreží tohto štátu objavili zvyšky rozsiahlej rímskej pevnosti, o ktorej sa predpokladá, že v roku 43 n. l. zohrala kľúčovú úlohu pri úspešnej invázii Rimanov do Británie.

Pevnosť, ktorá dokázala poňať légiu "niekoľkých tisícok" na boj pripravených vojakov, sa nachádza pri obci Velsen v provincii Noord-Holland. Podľa vedcov išlo o najsevernejšie situovanú pevnosť rímskej ríše, ktorej účelom bolo udržať v bezpečnej vzdialenosti germánsky kmeň Chaukov (Ingaevones u Plinia staršieho).

Opevnený tábor, figurujúci v záznamoch pod latinským názvom Flevum, má rozlohu 11 hektárov. Vybudovať ho dal cisár Caligula v rámci príprav na pokus o dobytie územia Británie zhruba v roku 40 n. l. Dokončil ho a úspešne využil až jeho nástupca cisár Claudius pri invázii v roku 43.

Prvý dôkaz o existencii pevnosti pri Velsene objavili v roku 1945 školáci, ktorí v bývalej nemeckej protitankovej priekope našli úlomky keramiky. Nasledovali desaťročia archeologického výskumu, ale až najnovšie interpretácie zmenili význam tejto historickej lokality.

Pokrok tento týždeň dosiahli aj vesmírni bádatelia. Ruská vesmírna agentúra Roskosmos v pondelok neskoro večer oznámila, že test nosnej rakety novej generácie s označením Angara-A5 bol úspešný. Raketa s testovacím nákladom bola vypustená z kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej oblasti, asi 800 km severne od Moskvy. Išlo o tretí štart tohto typu rakety od roku 2014.

Nosné rakety triedy Angara majú rozličnú veľkosť. Na obežnú dráhu dokážu vyniesť 3800–24.500 kilogramov nákladu. Konfigurácia pod označením A5 predstavuje náhradu za ťažkú nosnú raketu Proton-M.

Angara má byť podľa vývojárov šetrnejšia k životnému prostrediu, pretože nie je poháňaná extrémne toxickým heptylom, ktorý je až štyrikrát toxickejší než kyselina kyanovodíková. Namiesto toho používa ako palivo zmes kvapalného kyslíka a kerozínu, prípadne kvapalného kyslíka a vodíka.