Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci napojili telo zosnulej ženy na umelú pľúcnu ventiláciu po tom, čo jej rodina súhlasila s experimentom. Žena chcela po smrti darovať svoje orgány, tie však na bežné darcovstvo neboli vhodné.
Autor TASR
Washington 21. októbra (TASR) - Americkí vedci dočasne napojili prasaciu obličku k telu zosnulej osoby a sledovali, ako funguje. Podľa výskumníkov ide o malý krok v dlhodobej snahe použiť jedného dňa zvieracie orgány pri život zachraňujúcich transplantáciách. Informovala o tom v stredu agentúra AP.
Ošípané sú v poslednom čase centrom pozornosti výskumu zameraného na riešenie nedostatku ľudských orgánov vhodných na transplantáciu. Medzi prekážky, s ktorými sa vedci pri tomto výskume musia vysporiadať, je cukor nachádzajúci sa v bunkách ošípaných, ktorý spôsobuje, že ľudské telo zvierací orgán okamžite odmietne. Oblička použitá v spomínanom experimente pochádza z geneticky upraveného zvieraťa, vďaka čomu bol cukor v prasacích bunkách eliminovaný. Zabránilo sa tak odmietavej reakcii ľudského imunitného systému.
Chirurgovia pripevnili prasaciu obličku k dvom veľkým cievam mimo tela zosnulej ženy, aby ju v priebehu dvoch dní mohli pozorovať. Oblička splnila svoju funkciu: filtrovala odpadové látky a produkovala moč, pričom nespustila odmietavú reakciu imunitného systému. "Fungovala úplne normálne. Nespozorovali sme okamžitú odmietavú reakciu, ktorej sme sa obávali," povedal Robert Montgomery, ktorý minulý mesiac viedol tím lekárov na newyorskej klinike NYU Langone Health.
Vedci napojili telo zosnulej ženy na umelú pľúcnu ventiláciu po tom, čo jej rodina súhlasila s experimentom. Žena chcela po smrti darovať svoje orgány, tie však na bežné darcovstvo neboli vhodné.
Ako uvádza AP, úvahy o xenotransplantácii – teda nahradení nefunkčného tkaniva tkanivom jedinca iného druhu, než je príjemca – siahajú do 17. storočia, keď došlo k neúspešným pokusom s použitím zvieravej krvi pri transfúziách. Neskôr sa lekári pokúšali pri transplantácii využiť orgány paviánov.
Následne bádatelia zamerali svoju pozornosť na ošípané, ktoré sú na rozdiel od ľudoopov chované na mäso, takže využívať ich orgány na transplantáciu nepredstavuje taký etický problém ako u ľudoopov. Ošípané mávajú okrem toho viac mláďat, kratšie obdobie gravidity a orgány podobné ľudským. Prasacie srdcové chlopne sa navyše desaťročia úspešne používajú ako náhrada poškodených chlopní ľudských, vysvetľuje AP.
V USA čaká na transplantáciu obličky viac ako 90.000 ľudí, pričom denne zomrie 12 z nich. Americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) vlani v decembri schválil genetickú modifikáciu ošípaných za účelom produkcie mäsa ma konzumáciu či pri využití v medicíne. Kým však budú môcť byť orgány prasiat použité na transplantácie, musia vedci podľa FDA poskytnúť úradom ďalšie informácie.
Ošípané sú v poslednom čase centrom pozornosti výskumu zameraného na riešenie nedostatku ľudských orgánov vhodných na transplantáciu. Medzi prekážky, s ktorými sa vedci pri tomto výskume musia vysporiadať, je cukor nachádzajúci sa v bunkách ošípaných, ktorý spôsobuje, že ľudské telo zvierací orgán okamžite odmietne. Oblička použitá v spomínanom experimente pochádza z geneticky upraveného zvieraťa, vďaka čomu bol cukor v prasacích bunkách eliminovaný. Zabránilo sa tak odmietavej reakcii ľudského imunitného systému.
Chirurgovia pripevnili prasaciu obličku k dvom veľkým cievam mimo tela zosnulej ženy, aby ju v priebehu dvoch dní mohli pozorovať. Oblička splnila svoju funkciu: filtrovala odpadové látky a produkovala moč, pričom nespustila odmietavú reakciu imunitného systému. "Fungovala úplne normálne. Nespozorovali sme okamžitú odmietavú reakciu, ktorej sme sa obávali," povedal Robert Montgomery, ktorý minulý mesiac viedol tím lekárov na newyorskej klinike NYU Langone Health.
Vedci napojili telo zosnulej ženy na umelú pľúcnu ventiláciu po tom, čo jej rodina súhlasila s experimentom. Žena chcela po smrti darovať svoje orgány, tie však na bežné darcovstvo neboli vhodné.
Ako uvádza AP, úvahy o xenotransplantácii – teda nahradení nefunkčného tkaniva tkanivom jedinca iného druhu, než je príjemca – siahajú do 17. storočia, keď došlo k neúspešným pokusom s použitím zvieravej krvi pri transfúziách. Neskôr sa lekári pokúšali pri transplantácii využiť orgány paviánov.
Následne bádatelia zamerali svoju pozornosť na ošípané, ktoré sú na rozdiel od ľudoopov chované na mäso, takže využívať ich orgány na transplantáciu nepredstavuje taký etický problém ako u ľudoopov. Ošípané mávajú okrem toho viac mláďat, kratšie obdobie gravidity a orgány podobné ľudským. Prasacie srdcové chlopne sa navyše desaťročia úspešne používajú ako náhrada poškodených chlopní ľudských, vysvetľuje AP.
V USA čaká na transplantáciu obličky viac ako 90.000 ľudí, pričom denne zomrie 12 z nich. Americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) vlani v decembri schválil genetickú modifikáciu ošípaných za účelom produkcie mäsa ma konzumáciu či pri využití v medicíne. Kým však budú môcť byť orgány prasiat použité na transplantácie, musia vedci podľa FDA poskytnúť úradom ďalšie informácie.
