Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nadmerné solenie patrí medzi jeden z hlavných znakov nezdravého životného štýlu. V rámci výskumu spoločnosti Biobank sa počas deviatich rokov sledovali stravovacie návyky zhruba pol milióna ľudí.
Autor TASR
Londýn 11. júla (TASR) - Dosáľanie jedál pri stole skracuje dĺžku života o viac než dva roky u mužov a u žien o rok a pol, tvrdia britskí vedci. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Získané dôkazy sú podľa výskumného tímu dostatočne presvedčivé na to, aby ľudia uvažovali aspoň nad obmedzením dosoľovania pri stole.
"Pokiaľ je mi známe, naša štúdia je prvá, ktorá hodnotí vzťah medzi pridávaním soli do potravín a predčasnou smrťou," povedal profesor Lu Qi z Fakulty verejného zdravotníctva a tropickej medicíny Tulaneovej univerzity (UT) v New Orleanse, ktorý viedol výskum.
"Dokonca aj mierne obmedzenie príjmu sodíka menším dosáľaním jedla pri stole pravdepodobne povedie k podstatným zdravotným prínosom, najmä ak sa dosiahne v bežnej populácii," cituje profesora The Guardian.
Nadmerné solenie patrí medzi jeden z hlavných znakov nezdravého životného štýlu. V rámci výskumu spoločnosti Biobank sa počas deviatich rokov sledovali stravovacie návyky zhruba pol milióna ľudí. Do štúdie sa zapojili v rokoch 2006–2010 a prostredníctvom dotazníka s dotykovou obrazovkou sa ich pýtali, či si jedlo pri stole solia a ako často to robia.
Ľudia, ktorí si jedlo vždy dosáľali, mali o 28 percent vyššie riziko predčasného úmrtia než ľudia, ktorí tak nerobili alebo robili len občas. V skupine 50-ročných mali muži a ženy, ktorí si vždy do jedla pridávali soľ, o 2,3 roka a o 1,5 roka kratšiu priemernú dĺžku života ako ich nesoliaci rovesníci.
Pri výskume sa zohľadnili aj ďalšie faktory vrátane veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, indexu telesnej hmotnosti, fajčenia, pitia alkoholu, fyzickej aktivity, stravy a ochorení, ako sú cukrovka, rakovina a srdcovocievne choroby. Treba podotknúť, že nejde o solenie počas samotného varenia.
Príjem soli sa dá ťažko presne sledovať, pretože mnoho spracovaných potravín obsahuje priveľa soli a priame meranie pomocou močových testov nemusí nevyhnutne poskytnúť prehľad o celkovom príjme.
Zhruba 70 percent príjmu sodíka v západnej populácii pochádza zo spracovaných a vopred pripravených potravín, pričom 8–20 percent pochádza zo soli pridanej do jedla na stole krátko pred jeho konzumáciou. Keďže takéto pridávanie soli je veľmi dobrým indikátorom toho, že človek preferuje jedlá so slanou chuťou, výskumný tím zameral svoju analýzu práve na toto meranie.
Získané dôkazy sú podľa výskumného tímu dostatočne presvedčivé na to, aby ľudia uvažovali aspoň nad obmedzením dosoľovania pri stole.
"Pokiaľ je mi známe, naša štúdia je prvá, ktorá hodnotí vzťah medzi pridávaním soli do potravín a predčasnou smrťou," povedal profesor Lu Qi z Fakulty verejného zdravotníctva a tropickej medicíny Tulaneovej univerzity (UT) v New Orleanse, ktorý viedol výskum.
"Dokonca aj mierne obmedzenie príjmu sodíka menším dosáľaním jedla pri stole pravdepodobne povedie k podstatným zdravotným prínosom, najmä ak sa dosiahne v bežnej populácii," cituje profesora The Guardian.
Nadmerné solenie patrí medzi jeden z hlavných znakov nezdravého životného štýlu. V rámci výskumu spoločnosti Biobank sa počas deviatich rokov sledovali stravovacie návyky zhruba pol milióna ľudí. Do štúdie sa zapojili v rokoch 2006–2010 a prostredníctvom dotazníka s dotykovou obrazovkou sa ich pýtali, či si jedlo pri stole solia a ako často to robia.
Ľudia, ktorí si jedlo vždy dosáľali, mali o 28 percent vyššie riziko predčasného úmrtia než ľudia, ktorí tak nerobili alebo robili len občas. V skupine 50-ročných mali muži a ženy, ktorí si vždy do jedla pridávali soľ, o 2,3 roka a o 1,5 roka kratšiu priemernú dĺžku života ako ich nesoliaci rovesníci.
Pri výskume sa zohľadnili aj ďalšie faktory vrátane veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, indexu telesnej hmotnosti, fajčenia, pitia alkoholu, fyzickej aktivity, stravy a ochorení, ako sú cukrovka, rakovina a srdcovocievne choroby. Treba podotknúť, že nejde o solenie počas samotného varenia.
Príjem soli sa dá ťažko presne sledovať, pretože mnoho spracovaných potravín obsahuje priveľa soli a priame meranie pomocou močových testov nemusí nevyhnutne poskytnúť prehľad o celkovom príjme.
Zhruba 70 percent príjmu sodíka v západnej populácii pochádza zo spracovaných a vopred pripravených potravín, pričom 8–20 percent pochádza zo soli pridanej do jedla na stole krátko pred jeho konzumáciou. Keďže takéto pridávanie soli je veľmi dobrým indikátorom toho, že človek preferuje jedlá so slanou chuťou, výskumný tím zameral svoju analýzu práve na toto meranie.
