Buenos Aires/Londýn/Kodaň 30. decembra (TASR) - Medzinárodný tím bádateľov získal DNA z múmií bez toho, aby vedci tieto ľudské pozostatky z prehistorického obdobia museli poškodiť. Genetický materiál obyvateľov predkolumbovskej Južnej Ameriky sa im totiž podarilo extrahovať z lepkavej zmesi proteínov, ktorými vši lepia svoje vajíčka k vlasovým koreňom. Informoval o tom britský denník The Guardian.

Skúmanie dejín ľudstva prostredníctvom parazitov nie je nový nápad, podľa autorov štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Molecular Biology and Evolution ide však o prvý príklad získania DNA ľudí žijúcich v praveku z tzv. lepidla, ktoré vylučujú vši.

Toto lepidlo pozostáva z bielkovín podobných keratínu. Samička ho vylučuje zo svojho pohlavného orgánu na vlas hostiteľa, kde rýchlo stvrdne.

"Charakterizovaním genetiky ľudského hostiteľa použitím len niekoľkých hníd predchádzame deštruktívnemu odberu vzoriek kostí a zubov, čo znehodnocuje a ničí jedinečné praveké exempláre. Tiež tým predídeme konfliktom s domorodými obyvateľmi, keďže múmie či kostry zostávajú nedotknuté – stačí nám niekoľko vlasov s hnidami," priblížila šéfka výskumu Alejandra Perottiová pôsobiaca na univerzite v britskom Readingu.

Bádatelia navyše zistili, že toto lepidlo obsahuje rovnaký podiel ľudskej DNA ako jeden zub a dokonca dvakrát toľko, ako sa nachádza v skalnej časti spánkovej kosti.

"Ďalšia vec, ktorú sme tiež zistili, je, že v tomto cemente, v tom lepidle, je DNA lepšie zachovaná a chránená pred chemickým poškodením (v porovnaní s DNA nájdenou v zube alebo kosti)," dodal spoluautor štúdie Mikkel Pedersen z Kodanskej univerzity (KU).

Predmetom spomínanej štúdie bolo osem múmií objavených v Južnej Amerike. Tímu sa podarilo z dvoch z nich extrahovať nielen DNA týchto ľudských pozostatkov, ale aj mitochondriálnu DNA samotných vší. Genetický materiál odhalil, že išlo o jednotlivcov z populácie ľudí, ktorí sa pred najmenej 2000 rokmi presunuli zo severozápadnej Amazónie do argentínskych Ánd.

Tieto zistenia potvrdili teórie založené na dôkazoch objavených na rôznych archeologických náleziskách. Genetická analýza tiež odhalila pohlavie týchto jedincov a umiestnenie hníd na vlasoch ukázalo, že v čase ich smrti bola zima.

Tento prístup však má aj svoje nedostatky – je napríklad nepravdepodobné, že bádatelia nájdu vši na kostrových pozostatkoch. Múzea po celom svete však majú vo svojich zbierkach bohaté historické archívy rôznych parazitov, upozorňujú autori štúdie.