Svet 27. mája (TASR) - Umelá inteligencia na prevenciu smrti utopením, kontaktné šošovky, ktoré dokážu liečiť glaukóm, geneticky upravené rajčiny, pesticídy v európskom ovocí či dôvod, prečo niektorým ľuďom s covidom smrdí káva. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Izraelské mesto Ašdod testuje program umelej inteligencie, ktorý dokáže rozpoznať situáciu, pri ktorej ľuďom pri kúpaní v mori hrozí utopenie.

Program, ktorý vyvinula spoločnosť SightBit, využíva informácie zozbierané z bezpečnostných kamier. Na základe ich analýzy dokáže stanoviť, kto je vo vode - či je to dospelý alebo dieťa -, či sa hýbe alebo má problémy a tiež, aký je pohyb morských prúdov v danej oblasti.

Ak deteguje riziko, program odošle upozornenie na tablet, ktorý sleduje používateľ - v tomto prípade plavčík - a zašle mu aj presné pokyny na zásah.

Foto: TASR/AP

V Ašdode sa technológia SightBit na úsekoch pobrežia mimo dohľadu najbližšieho plavčíka používa už viac ako rok. Takéto "ďalšie oči" tam plavčíkom podľa miestnej polície veľmi pomáhajú.

Čínski bádatelia vyvinuli kontaktné šošovky, ktoré dokážu detegovať zvýšený očný tlak a následne do oka aplikovať liečivú látku. Mohli by sa využívať napríklad pri liečbe glaukómu.

Glaukóm, čiže zelený zákal, je ochorenie oka, pri ktorom sa v dôsledku hromadenia tekutiny vo vnútroočných kanálikoch zvyšuje vnútroočný tlak, čím sa poškodzuje očný nerv. Ak sa choroba nezačne liečiť včas, môže viesť až k úplnej slepote.

Vedci však vyvinuli kontaktné šošovky, ktoré dokážu zvýšený vnútroočný tlak identifikovať a v prípade, že by prekročil určitú hranicu, dokážu tieto šošovky samy priamo do oka aplikovať liek proti glaukómu.

Špeciálny spôsob výroby – pri ktorom boli použité dve šošovky, medzi ktorými je umiestnený tlakový senzor v tvare snehovej vločky a bezdrôtové prenosové zariadenie – vyvoláva dojem, že nositeľ týchto šošoviek má zlaté dúhovky.

Keď sa v oku zvýši vnútroočný tlak, zmenší sa medzera medzi vrchnou a spodnou šošovkou. Zachytí to tlakový senzor a ten následne vyšle signál bezdrôtovému zariadeniu, ktoré do očnej rohovky aplikuje dávku účinnej látky brimonidín, používanej na liečbu glaukómu.

Podľa odborníkov je jednou z najväčších výhod týchto šošoviek fakt, že sú mäkké, minimálne invazívne a na svoje fungovanie nevyžadujú batériu.

Britskí vedci použili technológiu na úpravu génov s cieľom vytvoriť obohatené paradajky so zvýšeným obsahom vitamínu D. Paradajky prirodzene vytvárajú množstvo východiskových chemických látok na tvorbu vitamínu D. Tieto rastliny ich však využívajú na výrobu iných látok na svoju potrebu.

Foto: TASR/AP

Odstránením génu, ktorý túto chemickú zmenu spôsobuje, vedci zvýšili úroveň prekurzorov vitamínu D. Slnečné žiarenie dopadá na listy a paradajky následne tieto chemické látky pretvárajú na vitamín D3.

Úprava génov je zásadne odlišná od tradičnej genetickej modifikácie (GM). Väčšina geneticky modifikovaných produktov obsahuje syntetický gén alebo gén vložený z iného organizmu. Nový zákon, ktorý má britská vláda predstaviť v stredu, má obmedzenia v tejto oblasti zmeniť. Táto právna norma má uľahčiť vývoj a predaj geneticky obohatených obilnín.

Miera ovocia kontaminovaného pesticídmi v Európe narástla počas rokov 2011–19 o 53 percent. Vedci analyzovali 100.000 vzoriek ovocia v Európe a výsledky sú podľa ich slov "šokujúce". Miera kontaminovaných kivi narástla zo štyroch percent v roku 2011 na 32 percent v roku 2019. Za rovnaké časové obdobie sa zvýšil aj počet čerešní obsahujúcich toxické látky, a to z 22 percent na viac než dvojnásobok.

Podľa odborníkov sa spotrebitelia sa nachádzajú v nezávideniahodnej situácii, lebo zo všetkých strán počúvajú, že majú jesť viac čerstvého ovocia, no väčšina ovocia obsahuje jedovaté pesticídy, ktoré môžu viesť k rôznym ochoreniam. Odporúčajú preto kupovať zeleninu a ovocie radšej v biokvalite, najmä pre tehotné ženy a malé deti.

Podľa údajov za rok 2019 patria medzi najzasiahnutejšie ovocie černice, broskyne, jahody, čerešne a marhule. Zo zeleniny je to zase stonkový zeler, zelerový koreň a kel.

Európska komisia tvrdí, že podľa komplexnej správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) o stave pesticídov v potravinách je až 98 percent ovocia dlhodobo v súlade s legislatívou Európskej únie.

Foto: TASR/AP

K významnému objavu tento týždeň došlo aj na Univerzite v Readingu, kde vedci objavili molekulu, ktorá by mohla byť dôvodom, prečo ľuďom trpiacim stratou čuchu po nákaze ochorením COVID-19 začnú niektoré príjemné vône smrdieť ako kanalizácia či spálený odpad.

Strata čuchu je jeden z najčastejších príznakov ochorenia COVID-19. Niektorí postihnutí však tvrdia, že vône, ktoré sa im predtým zdali príjemné, ich po nákaze koronavírusom odpudzujú. Táto porucha sa odborne nazýva parosmia. Podľa vedcov približne desať percent ľudí nakazených covidom pocítilo túto zmenu vo vnímaní pachov okamžite. Keď tých istých respondentov oslovili o šesť či sedem týždňov neskôr, parosmiu hlásilo až 47 percent opýtaných.

Vedci však objavili molekulu, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou spúšťačom tohto procesu. Nazýva sa 2-furánmetántiol a nachádza sa predovšetkým v káve. Ľuďom s normálnym čuchom jeho vôňa pripomína kávu či pukance, no pacienti trpiaci poruchou čuchu ju opísali ako odpudivý, nechutný či špinavý.

Ďalšími potravinami, ktoré by mohli parosmiu spúšťať, patria okrem kávy aj čokoláda, mäso a cibuľa, z nepotravinových spúšťačov je to zase zubná pasta.