Svet 1. októbra (TASR) - Nové poznatky o najväčšej búrke v slnečnej sústave, vynález nového nanomateriálu na liečbu kožných infekcií, ale aj ďalšie zistenia o koronavíruse či objavenie metódy, vďaka ktorej bude možné na Marse vyrábať z plynov nachádzajúcich sa v jeho atmosfére raketové palivo. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vedci z Cincinnatskej univerzity v USA podľa vlastných slov vyvinuli novú metódu, vďaka ktorej bude možné na Marse vyrábať z plynov nachádzajúcich sa v jeho atmosfére raketové palivo. Tento postup by mal byť podľa nich natoľko efektívny, že kozmické lode nebudú v budúcnosti musieť na červenú planétu prepravovať palivo pre spiatočnú cestu na Zem.

Reaktor využívajúci nové chemické katalyzátory dokáže efektívne premeniť oxid uhličitý na metán a etén, uvádza sa vo výskume publikovanom začiatkom mesiaca v odbornom časopise Nature Communications. Podľa internetového portálu Futurism.com je zaujímavé najmä to, že ide o rovnakú metódu, akú používa Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) na premenu nedýchateľného vzduchu na palivo.

Foto: TASR/AFP-Thibault Savary

Uplynulý týždeň sa podarilo spozorovať zaujímavý úkaz aj astronómom z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Zistili totiž, že prúdenie vetra na okrajoch Veľkej červenej škvrny na Jupiteri sa stále zrýchľuje. Vedci na to prišli po analýze viac ako desaťročie zberaných údajov z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorý tento najväčší hurikán v našej slnečnej sústave sleduje od roku 2009. Dôvod zrýchľovania tejto búrky, ktorá má väčší priemer než planéta Zem, vedci však zatiaľ nepoznajú.

V súvislosti s výskumom koronavírusu SARS-CoV-2 sa britským vedcom podarilo zistiť, že niektorí ľudia sú nositeľmi verzie génu, ktorý môže potencionálne potlačiť vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19. Štúdie zverejnená vo vedeckom časopise Science naznačuje lepšiu imunitnú odpoveď na vírus u ľudí, ktorí sú nositeľmi ochrannejšej "prenylovanej" verzie génu s označením OAS1, zatiaľ čo iní ľudia sú nositeľmi verzie tohto génu, ktorá vírus detegovať nedokáže.

Foto: TASR/AP

Prenylácia, teda pripojenie jednej molekuly tuku k proteínu (bielkovine), umožňuje prenylovanému génu OAS1 "vyhľadať" invázny vírus a v organizme "spustiť poplach", píšu britskí vedci. Ich štúdia ukázala, že hospitalizovaní pacienti s covidom, u ktorých sa preukázalo, že sú nositeľmi prenylovanej verzie spomínaného génu, boli spájaní s vyššou ochranou pred závažným priebehom ochorenia COVID-19. To naznačuje, že ide o jednu z "hlavných zložiek" imunitnej odpovede organizmu.

Z inej štúdie amerických vedcov zase vyplýva, že väčšina vedľajších účinkov po tretej dávke vakcíny proti ochoreniu COVID-19 je slabá až mierna a vyskytujú sa približne tak často, ako po druhej dávke. Správa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa zakladá na hláseniach vyše 22.000 ľudí, ktorí sa zaregistrovali v mobilnej aplikácii o bezpečnosti vakcín a dostali podpornú dávku v období od 12. augusta do 19. septembra.

Foto: TASR/AP

Ďalšia štúdia z USA naznačuje, že protilátky proti covidu sa vylučujú do materského mlieka niekedy aj desať mesiacov po prekonaní tejto choroby. Ako píše britský denník The Guardian, tento výskum priniesol dôkazy, že matka s protilátkami neutralizujúcimi vírus prenáša svoju nadobudnutú imunitu aj na svoje dojča. Bádatelia sa pritom domnievajú, že tieto protilátky dokážu využiť aj na liečbu dospelých ľudí s ťažkým priebehom pľúcnej choroby, ktorú spôsobuje vírus SARS-CoV-2.

Uplynulý týždeň sa darilo aj českým vedcom, ktorí vyvinuli nový antibakteriálny materiál, kombinujúci netkané nanotextílie s unikátnymi zlúčeninami s antibiotickým účinkom. Materiál nazvaný NANO-LPPO môže nájsť široké uplatnenie pri liečbe a hojení rán a popálenín či ochrane pred bakteriálnymi infekciami.

Tzv. lipofosfonoxíny (LPPO) predstavujú podľa Dominika Rejmana z Ústavu organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) českej Akadémie vied (AV ČR) veľkú nádej pre novú generáciu antibiotík. Nemusia prenikať do baktérií, ale pôsobia na povrchu, kde narúšajú bakteriálnu bunkovú membránu. Vďaka tomu sú schopné ničiť baktérie účinne a rýchlo. Podľa vedcov je veľkou výhodou LPPO limitovaná schopnosť baktérií vytvárať si voči nim rezistenciu.

LPPO majú potenciál najmä tam, kde je potrebný okamžitý cielený zásah, ako napríklad v prípade kožných infekcií. Pre takéto použitie je však potrebné skombinovať tieto látky s vhodným materiálom, ktorý zabezpečí ich lokálny účinok bez nutnosti dostávať ich do obehového systému. To znižuje záťaž organizmu a uľahčuje použitie. Takýmto vhodným materiálom sa ukázali byť polymérne nanovlákna vyvinuté tímom Davida Lukáša z Technickej univerzity v Liberci. Vedci ich skombinovali s látkami LPPO a pripravili tak nový typ obväzového materiálu pre kožné rany s bakteriálnou infekciou. Jeho hlavnou výhodou je, že antibakteriálne LPPO sa z neho uvoľňujú postupne a v závislosti od prítomnosti a rozsahu infekcie.