Štokholm/Tel Aviv 4. októbra (TASR) – Vyhynutie mamutov nespôsobilo príbuzenské kríženie, vyhubiť ich mohla náhoda i alergie na peľ kvitnúcich rastlín, ktoré ich pripravili o čuch, tvrdia štúdie. TASR informuje na základe správ vedeckých žurnálov Earth History and Biodiversity a The Cell, denníka The Guardian a servera Live Science.

Mamut srstnatý (Mammonteus primigenius) žil počas pleistocénu (2,6 milióna až 11.700 rokov p. n. l.), z väčšiny územia svojho výskytu však zmizol pred približne 10.000 rokmi. Malá skupina sa udržala na Wrangelovom ostrove v Severnom ľadovom oceáne ležiacom približne 150 kilometrov od severovýchodného pobrežia Ruska. Niekoľko stoviek mamutov tu žilo ešte okolo roku 2000 p. n. l. – teda približne 500 rokov po dokončení Chufuovej pyramídy v Gíze, náhle však vyhynula. Vedci predpokladajú, že mamuty vyhladila kombinácia príbuzenského kríženia, lovu ľuďmi a výrazných zmien vegetácie. Veľkosť vplyvu jednotlivých faktorov je však predmetom diskusie.

V minulosti bol za hlavnú príčinu vyhladenia mamutov považovaný ich zlý zdravotný stav v dôsledku príbuzenského kríženia. Túto teóriu však vyvrátila štúdia medzinárodného tímu vedcov publikovaná začiatkom júla v žurnále The Cell. Tím viedol evolučný genetik Love Dalén z Centra paleogentiky spoločne prevádzkovaného Švédskym prírodovedeckým múzeom a Štokholmskkou univerzitou. Na štúdii sa podieľala aj Patrícia Chrzanová Pečnerová pôsobiaca na Kodanskej univerzite pôvodom z Moravian nad Váhom.

Vedci analyzovali 21 podrobne zmapovaných genómov mamutov z ostatkov nájdených na ostrove a pevnine. Hľadali dlhodobé zmeny v génoch.

Zistili, že mamuty z Wrangelovho ostrova niesli stopy príbuzenského kríženia a mali nízku genetickú variabilitu, no na ich vyhladenie nestačila.

Stúpajúca hladina vody na ostrove podľa štúdie pôvodne uväznila najviac osem rozmnožujúcich sa mamutov. Nasledujúcich 20 generácií ich počet stúpal, neskôr sa stabilizoval na približne 200 až 300 jedincoch.

Analýza tiež odhalila zmeny génov riadiacich imunitnú odpoveď stavovcov, mamuty tak mohli byť náchylné na ochorenia a možno sa nedokázali vyrovnať s novým patogénom.

"Vyhynutie zvyčajne nespôsobuje jedna príčina, aspoň teda v prípadoch, keď ňou nie sú ľudia. Je kombináciou faktorov, napríklad príbuzenského kríženia, malej veľkosti populácie, hromadenia škodlivých mutácií a niekedy i obyčajnej smoly," uviedol pre The Guardian evolučný biológ Dr. Vincent Lynch z Univerzity v Buffale (SUNY Buffalo).

Príčinou vyhynutia mohla byť napríklad aj extrémne silná búrka.

"(Mamuty) mohla vyhubiť nejaká náhodná udalosť. Ak by sa neudiala, mohli sme dnes ešte mať mamuty," uvádza profesor Dalén.

"Jedným z možných mechanizmov vyhynutia živočíchov počas zmeny klímy môže byť narušenie čuchu alergickými reakciami na zmenu flóry," uvádza nová štúdia medzinárodného tímu vedcov z Izraela, Talianska a Ruska zverejnená koncom augusta vo vedeckom žurnále Earth History and Biodiversity.

Rozmach vegetácie spôsobený globálnym otepľovaním možno do vzduchu uvoľnil toľko peľu, že u mamutov vyvolal alergické reakcie schopné narušiť niekoľko dôležitých procesov, tvrdia autori štúdie. Zvieratá si čuchom nehľadajú iba potravu a partnerov, orientujú sa ním aj v prostredí a vyhýbajú predátorom. Upchatie chobotov hlienmi v období párenia by im podľa štúdie znemožnilo hľadanie partnerov. Populácia by prudko poklesla a zvieratá by nakoniec vyhynuli.

Analýza vzoriek DNA z Wrangelovho ostrova podľa Dr. Lyncha zo SUNY Buffalo dokazuje, že posledné žijúce mamuty nedokázali v dôsledku mutácií génov čuchom zachytiť vôňu kvetov. Pri zásadnej úlohe alergií vo vyhynutí mamutov je však skeptický.

"Je to naozaj veľmi divoká teória a nie som si istý, ako by ju vôbec bolo možné dokázať," uviedol pre Live Science.

Podľa autorov štúdie možno alergie u mamutov zistiť napríklad pátraním po rastlinách a peľoch vyvolávajúcich alergické reakcie v obsahu ich žalúdkov. Niektoré zachované telá mamutov sa našli s peľom zachyteným v tkanivách alebo s rastlinným materiálom, ktorý môže pomôcť vypátrať dráždiace látky.

Ďalším krokom je nájdenie látok potvrdzujúcich alergickú reakciu. Autori štúdie navrhujú pátrať po proteínoch produkovaných imunitným systémom počas alergickej reakcie. Jedným z hlavných proteínov je u cicavcov immunoglobulín E (IgE) vylučovaný v truse, autori štúdie preto navrhujú otestovať skamenené výkaly (koprolity) mamutov. Dodávajú, že protizápalové proteíny zatiaľ neskúmala žiadna štúdia.

Teórie predstavené štúdiou zatiaľ nepotvrdili experimenty ani ich neoveril ďalší výskum. Kým sa tak nestane, zostáva Dr. Lynch skeptický a za hlavné príčiny vyhynutia mamutov naďalej považuje environmentálne faktory a vplyv ľudí.