Svet 10. júna (TASR) - Vedcom sa aj v priebehu tohto týždňa podarilo objaviť množstvo zaujímavých vecí – pozostatky najväčšieho mäsožravého dinosaura v Európe, mikroplasty v čerstvo napadnutom snehu či vakcínu, ktorá by mohla pomôcť pri liečbe rakoviny pankreasu. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy.

Japonskí vedci objavili vo vzorkách z asteroidu Ryugu viac ako 20 druhov aminokyselín. Tento objav môže vedcom lepšie porozumieť pôvodu života, keďže aminokyseliny sú jednou z jeho základných stavebných zložiek.

Vzorky prachu z asteroidu Rjúgú (162173 Ryugu) doniesla na Zem japonská sonda Hajabusa (Hayabusa2) v roku 2020. Tento materiál analyzovalo osem vedeckých tímov vrátane skupiny expertov z Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA).

Japonská sonda zozbierala vzorky povrchového prachu a nedotknutého materiálu z asteroidu Rjúgú, ktorý je od Zeme vzdialený približne 300 miliónov kilometrov. Sondu do vesmíru vypustili v roku 2014.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vyšle na prelome júna a júla do vesmíru tri sondážne rakety z kozmodrómu na severe Austrálie. Pôjde o prvý štart rakiet NASA z komerčného kozmodrómu mimo územia Spojených štátov.

NASA uviedla, že tento kozmodróm vybrala pre jeho špecifickú polohu na južnej pologuli v blízkosti rovníka.

Kanadské sondážne rakety typu Black Brant IX budú skúmať sústavy hviezd Alfa Centauri A a B. Tretia misia bude zameraná na výskum röntgenových lúčov vychádzajúcich z medzihviezdneho priestoru.

Michael Jones, generálny riaditeľ spoločnosti Equatorial Launch Australia (ELA), ktorá kozmodróm prevádzkuje, očakáva, že tento rok by z kozmodrómu mohli odštartovať ešte ďalšie dve rakety NASA. V najbližších rokoch očakáva viac ako 50 štartov ročne.

Vakcína na základe rovnakej technológie mRNA, ako sú očkovacie látky proti ochoreniu COVID-19, by mohla pomôcť v liečbe rakoviny pankreasu. Vyplýva to z výsledkov klinickej štúdie, ktoré vedci odprezentovali na konferencii Americkej spoločnosti klinickej onkológie (ASCO).

Foto: TASR/AP

Štúdia, ktorú uskutočnila nemecká farmaceutická spoločnosť BioNTech, dokazuje, že až polovica pacientov, ktorým vyoperovali tumor a následne boli zaočkovaní, zostala aj po 18 mesiacoch v kompletnej remisii.

Podľa lekárov by mohla byť táto vakcína schopná "vycvičiť" imunitný systém na to, aby zabíjal rakovinové bunky v pankrease. Klinická štúdia sa realizovala na 16 pacientoch, pričom každému z nich bola podaná špeciálne prispôsobená vakcína vyrobená na základe nukleovej kyseliny mRNA, nachádzajúcej sa v ich nádoroch. Pacienti boli zaočkovaní po operácii, pri ktorej im tumory z tela odstránili.

Výsledky preukázali, že vakcína vyvolala odpoveď imunitných T-buniek u ôsmich pacientov. Zvyšnej polovici sa buď rakovina vrátila, alebo jej podľahli.

Podľa firmy BioNTech je v Spojených štátoch rakovina pankreasu jednou z najčastejších príčin úmrtí na onkologické ochorenie. Až 90 percent pacientov zomiera do dvoch rokov po určení diagnózy. Podľa Balachandrana je liečba tohto typu rakoviny bežnou chemoterapiou či imunoterapiou veľmi náročná.

Vedci sa domnievajú, že sľubné výsledky mRNA vakcín v liečbe rakoviny sú dobrou správou i pre pacientov s inými onkologickými ochoreniami. Upozorňujú však, že štúdia bola vykonaná na malej vzorke pacientov a mala by sa preto zopakovať.

Vedci po prvý raz objavili v čerstvo napadanom snehu na Antarktíde mikroplasty. Doteraz bola ich prítomnosť potvrdená v morskej vode, ľade a ľudskej krvi.

Vedci upozornili na celosvetový rozsah znečistenia plastmi, pričom uviedli, že v jednom litri rozpusteného snehu sa priemerne nachádza až 29 čiastočiek mikroplastov. Ich koncentrácia vo vzorkách snehu odobraných z okolia antarktických základní však bola trikrát vyššia než tento priemer.

Doktorandka z Canterburskej univerzity na Novom Zélande Alex Avesová zozbierala aj vzorky zo snehu z oblasti Rossovho mora, no bola presvedčená, že v takej odľahlej lokalite sa mikroplasty v snehu nachádzať určite nebudú – opak bol však pravdou.

V antarktickom snehu sa našla viac než desiatka rozličných druhov mikroplastov, najrozšírenejšie však boli čiastočky polyetyléntereftalátu (PET), ktorý sa používa na výrobu fliaš.

Aj vedcom na britskom ostrove Wight sa podaril dôležitý objav – našli pozostatky jedného z najväčších suchozemských mäsožravých dinosaurov, aké sa kedy našli na európskom kontinente.

Foto: TASR/AP

Paleontológovia z univerzity v anglickom meste Southampton určili, že pozostatky patria predátorovi, ktorý žil koncom spodnej kriedy pred približne 125 miliónmi rokov a dosahoval dĺžku viac ako desať metrov. Išlo o dvojnohého jaštera z čeľade Spinosauridae s tlamou podobnou súčasnému krokodílovi.

Spinosauridy sú vôbec prvé dinosaury, u ktorých je vedecky dokázané, že vedeli aj plávať. Potravu si teda mohli loviť vo vode i na súši.

Vedci na základe rozmerov veľjaštera usúdili, že ide o jedného z najväčších druhov mäsožravých dinosaurov, akých v Európe doposiaľ objavili.