TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Autor TASR
Svet 5. novembra (TASR) - Objav nanoplastov v rakúskych Alpách, ktoré sa tam dostali z miest vetrom, vzácny nález českých archeológov, ale aj zistenie, že očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) výrazne znižuje riziko výskytu rakoviny krčka maternice, či závery austrálskej štúdie, podľa ktorej záväzky z COP26 možno stačia na splnenie jedného cieľa Parížskej dohody. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Vedci z Utrechtskej univerzity (UU) v Holandsku objavili v rakúskych Alpách nanoplasty, ktoré sa tam preniesli vetrom z veľkých európskych miest. To podľa vedcov môže znamenať, že v ovzduší miest sa nachádzajú ohniská nanoplastov. Skupina bádateľov objavila nanoplasty vo vysokej nadmorskej výške v okolí meteorologickej stanice na hore Hoher Sonnblick v rakúskej spolkovej krajine Salzbursko. Je to prvý takýto objav v tejto oblasti, uvádza sa v tlačovej správe univerzity. Experti objavili koreláciu medzi vysokou koncentráciou nanoplastov a vetrom vejúcim smerom z veľkých európskych miest – najmä z priemyselnej oblasti Porúrie v Nemecku, ale aj z Holandska, Paríža či Londýna.
Významný objav sa podaril aj českým archeológom, ktorí našli počas vykopávok v meste Podbořany na severozápade Čiech sídlisko zo staršej doby bronzovej, staré 4000 rokov. Na mieste, kde má stáť nový zberný dvor, našli tiež rozsiahle pohrebisko a aj keltskú keramickú pec z doby laténskej. Okrem pece ukrývala pôda aj hroby prehistorických obyvateľov územia dnešných Čiech. Podľa archeológov ležali výnimočne zachované ľudské pozostatky v zemi viac ako 4000 rokov.
Bádatelia v rámci britskej štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise The Lancet zase zistili, že očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) znižuje riziko výskytu rakoviny krčka maternice o takmer 90 percent. Vedci sa zamerali na ženy, ktoré boli vakcínou proti HPV očkované v Anglicku v roku 2008 – keď boli ešte v školskom veku. Ich aktuálne výsledky ukázali znížený výskyt prekancerózy (predrakovinový stav) a 87 percentnú redukciu výskytu rakoviny krčka maternice. Podľa štúdie očkovanie pomohlo predísť približne 450 výskytom rakoviny a 17.200 prekanceróz. Autori britskej štúdie ďalej uviedli, že na základe tohto objavu by mohli očkované ženy chodiť na skríningové testy sporadickejšie. Stále sa však vyskytujú otázky o tom, ako dlho poskytuje očkovanie ochranu pred HPV a či bude potrebná posilňovacia dávka. Takmer všetky prípady rakoviny krčka maternice (99 percent) sú spôsobené vírusom HPV. Je to pritom štvrtý najčastejší druh rakoviny vyskytujúci sa u žien. Ročne jej vo svete podľahne až 300.000 žien.
Zaujímavý záver vyplýva tiež z výskumu vedcov z Melbournskej univerzity v Austrálii. Zistili totiž, že klimatické záväzky, o ktorých sa momentálne diskutuje na konferencii COP26 v Glasgowe, sú po prvý raz potenciálne dostačujúce na udržanie rastu priemernej svetovej teploty pod hranicou 2 °C oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. K lepším prognózam vývoja prispeli nové klimatické plány Indie, tretieho najväčšieho znečisťovateľa na svete, ktorá sa zaviazala, že dosiahne tzv. uhlíkovú neutralitu do roku 2070. Ak India aj ostatné krajiny dosiahnu svoje stanovené ciele, rast priemerných teplôt sa pravdepodobne zastaví na úrovni 1,9 °C.
Signatári Parížskej dohody tak môžu splniť jeden z jej cieľov na splnenie ambicióznejšieho plánu – udržať otepľovanie na úrovni do 1,5 °C. To však stále nestačí.
Vedci z Utrechtskej univerzity (UU) v Holandsku objavili v rakúskych Alpách nanoplasty, ktoré sa tam preniesli vetrom z veľkých európskych miest. To podľa vedcov môže znamenať, že v ovzduší miest sa nachádzajú ohniská nanoplastov. Skupina bádateľov objavila nanoplasty vo vysokej nadmorskej výške v okolí meteorologickej stanice na hore Hoher Sonnblick v rakúskej spolkovej krajine Salzbursko. Je to prvý takýto objav v tejto oblasti, uvádza sa v tlačovej správe univerzity. Experti objavili koreláciu medzi vysokou koncentráciou nanoplastov a vetrom vejúcim smerom z veľkých európskych miest – najmä z priemyselnej oblasti Porúrie v Nemecku, ale aj z Holandska, Paríža či Londýna.
Významný objav sa podaril aj českým archeológom, ktorí našli počas vykopávok v meste Podbořany na severozápade Čiech sídlisko zo staršej doby bronzovej, staré 4000 rokov. Na mieste, kde má stáť nový zberný dvor, našli tiež rozsiahle pohrebisko a aj keltskú keramickú pec z doby laténskej. Okrem pece ukrývala pôda aj hroby prehistorických obyvateľov územia dnešných Čiech. Podľa archeológov ležali výnimočne zachované ľudské pozostatky v zemi viac ako 4000 rokov.
Bádatelia v rámci britskej štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise The Lancet zase zistili, že očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV) znižuje riziko výskytu rakoviny krčka maternice o takmer 90 percent. Vedci sa zamerali na ženy, ktoré boli vakcínou proti HPV očkované v Anglicku v roku 2008 – keď boli ešte v školskom veku. Ich aktuálne výsledky ukázali znížený výskyt prekancerózy (predrakovinový stav) a 87 percentnú redukciu výskytu rakoviny krčka maternice. Podľa štúdie očkovanie pomohlo predísť približne 450 výskytom rakoviny a 17.200 prekanceróz. Autori britskej štúdie ďalej uviedli, že na základe tohto objavu by mohli očkované ženy chodiť na skríningové testy sporadickejšie. Stále sa však vyskytujú otázky o tom, ako dlho poskytuje očkovanie ochranu pred HPV a či bude potrebná posilňovacia dávka. Takmer všetky prípady rakoviny krčka maternice (99 percent) sú spôsobené vírusom HPV. Je to pritom štvrtý najčastejší druh rakoviny vyskytujúci sa u žien. Ročne jej vo svete podľahne až 300.000 žien.
Zaujímavý záver vyplýva tiež z výskumu vedcov z Melbournskej univerzity v Austrálii. Zistili totiž, že klimatické záväzky, o ktorých sa momentálne diskutuje na konferencii COP26 v Glasgowe, sú po prvý raz potenciálne dostačujúce na udržanie rastu priemernej svetovej teploty pod hranicou 2 °C oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. K lepším prognózam vývoja prispeli nové klimatické plány Indie, tretieho najväčšieho znečisťovateľa na svete, ktorá sa zaviazala, že dosiahne tzv. uhlíkovú neutralitu do roku 2070. Ak India aj ostatné krajiny dosiahnu svoje stanovené ciele, rast priemerných teplôt sa pravdepodobne zastaví na úrovni 1,9 °C.
Signatári Parížskej dohody tak môžu splniť jeden z jej cieľov na splnenie ambicióznejšieho plánu – udržať otepľovanie na úrovni do 1,5 °C. To však stále nestačí.