Svet 26. augusta (TASR) - Videozáznamy šírenia koronavírusu SARS-CoV-2 u živých zvierat na úrovni jednotlivých buniek, matematicky podložený optimálny cvičebný režim pre budovanie svalstva, vplyv obezity matky na nenarodené dieťa, prvý celosvetový index rizík príčin a dôsledkov úbytku opeľovačov a výročie vyškrtnutia Pluta zo zoznamu planét Slnečnej sústavy. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Americkí a kanadskí vedci pozorovali, ako sa infekcia koronavírusu SARS-CoV-2 presúva z nosa myší do ich pľúc a ďalších orgánov. Snímky zaznamenali postup vírusu SARS-CoV-2 zvieracím telom a tiež pôsobenie protilátok odobratých ľuďom, ktorí sa z covidu zotavili. Vedci v priebehu štúdie tiež zistili, že protilátky bez schopnosti aktivovať NK bunky imunitného systému (tzv. prirodzení zabijaci) sú menej účinné v boji proti infekcii.

Pri myšiach sa vírus šíril rovnakou cestou ako u ľudí: vysoká vírusová záťaž sa najprv objavila v nose, odkiaľ sa potom rýchlo rozšírila do pľúc a nakoniec aj do ďalších orgánov. Myši uhynuli po tom, čo im vírus prenikol do mozgu. Vedecký tím dokázal sledovať šírenie vírusu až na úrovni jednotlivých buniek vďaka bioluminiscenčnému značeniu a pokročilej mikroskopii.

Výskumníci pri iných nakazených myšiach použili plazmu získanú od ľudí, ktorí sa z covidu vyliečili. Ukázalo sa, že plazma vstreknutá do tela myší aj tri dni po nákaze zastavila šírenie vírusu. Ak boli tieto protilátky podané ešte pred kontaktom zvierat s vírusom, dokázali nákaze zabrániť.

Bunkami sa zaoberali aj vedci z britskej Univerzity v Cambridgei, ktorí vyvinuli matematický model pre určenie optimálneho cvičebného režimu pre budovanie svalstva.

Výsledky nového výskumu naznačujú, že pre každého existuje istá optimálna hmotnosť na cvičenie a budovanie svalovej hmoty. Svaly môžu byť zaťažené blízko svojho maxima len na veľmi krátky čas, pričom záťaž v dlhšom časovom úseku aktivuje bunkové signalizačné kanály vedúce k syntéze nových svalových bielkovín. Pod istou hranicou záťaž nedokáže vytvoriť dostatočné signály, čo by si vyžadovalo značné predĺženie času cvičenia na dosiahnutie želaného výsledku.

"Aj keď existujú experimentálne údaje ukazujúce podobný rast svalov už pri záťaži 30 percent z maxima, náš model ukazuje, že zaťaženie 70 percent je efektívnejšie pre stimuláciu rastu," tvrdí Terentjev. Pod touto hodnotou nedochádza k dostatočnej mechanosenzitívnej signalizácii vo svaloch a nad touto hodnotou sa svaly zase príliš rýchlo vyčerpávajú.

Na základe modelu bude možné vytvoriť softwarovú aplikáciu aj pre bežných užívateľov, ktorí podľa nej budú môcť optimalizovať svoj cvičebný režim. Výskumníci chcú taktiež vytvoriť model so špecifikami pre mužov i ženy.

Iný tím vedcov v Cambridgei tento týždeň vytvoril prvý celosvetový index rizík príčin a dôsledkov dramatického úbytku opeľovačov. Na základe správy z roku 2016, na ktorej sa podieľala aj zoologička Lynn Dicksová z Cambridgea, za uplynulé polstoročie vzrástol objem produkcie potravín závislých od opeľovačov o 300 percent.

Vysoké straty opeľovačov v dôsledku chorôb boli v správe označené ako "veľké riziko" pre Severnú aj Latinskú Ameriku, Afriku, Áziu a Tichomorie. V mnohých prípadoch ide o chudobné oblasti s vidieckym obyvateľstvom so živobytím závislým od plodov z voľnej prírody.

Podľa štúdie môže najviac stratiť Latinská Amerika. Plodiny opeľované hmyzom, ako sú kešu, sója, káva a kakao, majú zásadný význam pre regionálne zásobovanie potravinami a medzinárodný obchod na celom kontinente. Oblasť je zároveň domovom veľkých domorodých populácií závislých od opeľovačov rastlín.

Najčastejšími opeľovačmi sú včely, motýle, chrobáky či muchy. Peľ však prenášajú aj netopiere alebo kolibríky. Celý rad krajín po celom svete hlási klesajúce počty opeľovačov, najmä v dôsledku používania pesticídov a postupného miznutia prirodzeného prostredia pre tieto živočíchy. Následne to ohrozuje celé ekosystémy a taktiež produkciu potravín pre miliardy ľudí.

Americkí vedci tento týždeň v novej štúdií pripomenuli, že životospráva matky dokáže mať rozsiahly vplyv aj na jej nenarodené dieťa, a to do väčšej miery, než sa doteraz predpokladalo. Ľudia, ktorých matky boli v tehotenstve obézne, majú 2,5-krát vyššiu pravdepodobnosť rakoviny hrubého čreva v dospelosti než ľudia, ktorých matky mali zdravú hmotnosť alebo podváhu.

Vedci získali dáta z lekárskych záznamov žien, ktoré dostávali prenatálnu starostlivosť v rokoch 1959 až 1966 v Oaklande v Kalifornii. Údaje pochádzali z obdobia šiestich mesiacov pred otehotnením až po narodenie dieťaťa.

Odborníci potom monitorovali výskyt rakoviny hrubého čreva u viac ako 18.000 týchto ľudí po dosiahnutí dospelosti. Rakovina hrubého čreva sa objavila u 68 osôb - u polovice už pred dosiahnutím 50. roku života. Asi 20 percent pacientov však malo zároveň rodinnú anamnézu ochorenia.

Astronómovia si tento týždeň pripomenuli, že medzinárodná astronomická únia (IAU) na svojom valnom zhromaždení v Prahe pred 15 rokmi vyradila Pluto zo zoznamu planét v Slnečnej sústave a zaradila ho medzi takzvané trpasličie planéty.

Argumentov, prečo Pluto prestalo byť planétou, bolo viac. Predovšetkým išlo o napravenie takmer storočného omylu - pri objavení Pluta sa totiž zdalo, že je väčšie ako Zem a zhruba sedemkrát hmotnejšie; logicky by teda medzi planéty malo patriť. V súčasnosti však už astronómovia vedia, že Pluto je menšie než Mesiac.

Po roku 2000 sa stávala naliehavejšou i potreba planéty nejako definovať. V tom čase totiž začali pribúdať objavy takzvaných exoplanét - planét pri cudzích hviezdach, ale aj väčších telies na hraniciach Slnečnej sústavy. Vedci iba čakali, kedy sa tam podarí nájsť objekt väčší než Pluto. To sa stalo v roku 2005, keď astronómovia objavili teleso s názvom UB313.