Svet 7. januára (TASR) - Rozvinutie slnečného štítu vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, objav možnej príčiny neliečiteľného neurodegeneratívneho ochorenia, štúdia potvrdzujúca bezpečnosť proticovidového očkovania v tehotenstve, imunitná odpoveď voči koronavírusovému variantu omikron a šírenie covidu medzi americkými jeleňmi. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) tento týždeň informoval o dosiahnutí dôležitého míľnika pre úspech misie, ktorá je zameraná na štúdium kozmickej histórie – Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) plne rozvinul svoj päťvrstvový slnečný štít.

Tepelný štít sa skladá z piatich vrstiev špeciálneho materiálu zvaného Kapton. Vonkajšia vrstva – ktorá bude ako jediná čeliť priamemu slnečnému žiareniu – je hrubá 0,05 milimetra. Ďalšie štyri sú dvakrát tenšie. Na prvej vrstve štítu môže teplota vystúpiť až na 110 stupňov Celzia. Naopak piata vrstva bude znášať mínus 223 stupňov Celzia. Tento špeciálne vyrobený štít bude plniť úlohu slnečníka, aby samotný teleskop zostal v tieni a aby bol schopný zachytiť slabé infračervené signály zo vzdialených končín vesmíru.

Talianskí bádatelia oznámili tento týždeň svoj objav možnej príčiny neurodegeneratívneho ochorenia amyotrofická laterálna skleróza (ALS) – nedostatok enzýmu cyklofilín A v ľudskom tele.

Táto prelomová štúdia uskutočnená na myšiach môže byť podľa vedcov "prvým dôležitým krokom k vývoju liečby" tohto smrteľného ochorenia, ktoré je známe aj ako choroba motorických neurónov (MND) alebo Lou Gehringova choroba.

ALS spôsobuje postupnú stratu motorických neurónov. Tieto neuróny ovládajú svalstvo, ktoré človeku umožňuje žuť, rozprávať či pohybovať sa. Ochorenie ALS spôsobuje paralýzu a neskôr smrť, väčšinou v dôsledku zlyhania dýchania. V súčasnosti na túto chorobu neexistuje liečba. Cieľom terapie je zmierniť príznaky.

V uplynulom týždni boli zverejnené aj ďalšie štúdie súvisiace s koronavírusom SARS-CoV-2. Štúdie amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) potvrdila, že proticovidové očkovanie počas tehotenstva nesúvisí s predčasným pôrodom ani s podváhou novorodencov.

Z viac než 10.000 žien, ktoré absolvovali najmenej jednu dávku protikoronavírusovej vakcíny, porodilo predčasne 4,9 percenta z nich, zatiaľ čo v skupine 36.000 nezaočkovaných žien sedem percent. Výskumníci dospeli k záveru, že tento rozdiel nie je štatisticky významný, čo znamená, že očkovanie ani nezvyšuje, ani neznižuje pravdepodobnosť predčasného pôrodu.

Bádatelia ďalej objavili, že protikoronavírusové vakcíny nezvýšili pravdepodobnosť narodenia dieťaťa, ktoré váži menej, než by malo. Výsledky štúdie sú v súlade s odporúčaniami CDC o bezpečnosti proticovidového očkovania počas tehotenstva.

Nový, vysokonákazlivý koronavírusový variant omikron obsahuje vyšší počet mutácií než iné varianty SARS-CoV-2, a tak môže uniknúť protilátkam pochádzajúcim z očkovania či prekonania ochorenia COVID-19. Podľa najnovšej štúdie zverejnenej v odbornom časopise Viruses, sú však T-lymfocyty v ľudskom tele schopné imunitnej odpovede aj voči omikronu.

Vedci analyzovali 1500 epitopov (oblastí antigénu, kam sa viažu protilátky) koronavírusu SARS-CoV-2, ktoré dokázali rozoznať T-lymfocyty ľudí po prekonaní covidu alebo očkovaní. Výskumníci prišli k záveru, že omikron T-lymfocytom pravdepodobne neunikne.

"Na základe našich údajov predpokladáme, že imunitná odpoveď na úrovni T-lymfocytov vyvolaná napríklad vakcínami a posilňujúcimi dávkami bude chrániť aj proti omikronu podobne, ako sme to pozorovali pri iných variantoch. Myslíme si, že je to dobrá správa v celosvetovom boji proti omikronu," povedal jeden z vedúcich výskumu, profesor Matthew McKay z Melbournskej univerzity.

Pred koronavírusom nie je v bezpečí ani jeleník bielochvostý (Odocoileus virginianus), naznačuje nedávno zverejnená štúdia amerických vedcov.

Vedci vo vzorkách odobratých začiatkom vlaňajška 360 jeleníkom bielochvostým v deviatich rôznych oblastiach na severovýchode amerického štátu Ohio objavili šesť prípadov, keď sa koronavírus na tieto zvieratá preniesol z človeka.

Vzorky boli odobraté v januári až marci 2021, teda v čase, keď v Spojených štátoch prudko narastal počet nakazených. Štúdia tiež odhalila, že asi tretina z testovaných jeleňov bola buď koronavírusom SARS CoV-2 práve nakazená, alebo nákazu krátko predtým prekonala.

"Naše zistenie, že jeleníky bielochvosté sú novým koronavírusom často infikované, vyvoláva závažné otázky o budúcej trajektórii SARS-CoV-2," uvádza sa v štúdii.

Spätný prenos nákazy z týchto zvierat na ľudí zistený nebol, spozorovaný však bol "pravdepodobný prenos vírusu z jeleňa na jeleňa". Zistenia tak podľa vedcov dokazujú, že SARS-CoV-2 má schopnosť šíriť sa vo voľnej prírode, čo potenciálne otvára cestu k jeho ďalšej evolúcii; možnej budúcej tvorbe nových variantov a ich prípadného prenosu na iné voľne žijúce zvieratá či aj spätne na ľudí.