Svet 24. júna (TASR) - Uplynulý týždeň bol vo svete vedy a techniky bohatý na zaujímavé objavy. Vedcom sa podarilo objaviť najväčšiu baktériu na svete, odkryli zvyšky jednej z najstarších mešít a zistili, že mestská zeleň dokáže zlepšiť náladu. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy.

Francúzski vedci zistili, že dostatok zelene a jasných farieb v mestách môže u ľudí preukázateľne pozdvihnúť náladu. Ukázali to výsledky štúdie, pri ktorej výskumníci použili technológiu virtuálnej reality. Chceli si overiť, ako budú ľudia reagovať na obmeny minimalistického mestského prostredia, pri ktorom boli využité najmä betón, kov a sklo.

Na štúdii sa zúčastnilo 36 dobrovoľníkov, ktorí sa prechádzali po laboratóriu s virtuálnou helmou na hlave, pričom vedci upravovali okolie, v ktorom sa "nachádzali". Pridávali napríklad rôzne kombinácie zelene, jasné farby v odtieňoch žltej a ružovej či kontrastné hranaté vzory.

Výskumníci následne na základe miery žmurkania dobrovoľníkov zistili, čo ich vo virtuálnom mestskom prostredí najviac zaujalo. Keď účastníci štúdie videli mestskú zeleň, začali kráčať pomalšie a zvýšil sa ich tep. Zároveň mali tendenciu pozerať sa viac okolo seba so vztýčenou hlavou. Pozitívny vplyv na nich mali aj kontrastné vzory.

Izraelskí archeológovia odkryli na juhu krajiny zvyšky ojedinelej mešity, ktorá podľa nich osvetľuje problematiku prechodu tohto regiónu od kresťanstva k islamu.

Základy mešity, ktorá vznikla pred viac než 1200 rokmi, objavili počas stavebných prác pri beduínskom meste Rahat v Negevskej púšti. Mešita pozostávala zo štvorcovej miestnosti, pričom jedna z jej stien s polkruhovým výklenkom smerovala na juh k Mekke, moslimskému pútnickému miestu v Saudskej Arábii.

Pred tromi rokmi objavili neďaleko tejto lokality mešitu z rovnakého obdobia (7. – 8. storočie). Vedci obe islamské modlitebne označujú za jedny z najranejších mešít na svete.

Obe mešity, ktoré boli objavené pri Rahate, budú zachované na svojich súčasných miestach ako historické pamiatky alebo ako aktívne modlitebné miesta.

Dovedna päť planét našej slnečnej sústavy bude od piatku jasne žiariť za sebou počas zriedkavej planetárnej konjunkcie. Ak bude obloha jasná, pred svitaním bude možné voľným okom vidieť Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn.

Je to výnimočná príležitosť vidieť Merkúr, ktorý je zvyčajne zastretý jasným svetlom Slnka. Konjunkcia bude najzreteľnejšia v piatok, ale z veľkej časti sveta bude viditeľná až do pondelka.

Naposledy takýto jav nastal v roku 2004 a po tomto víkende ho bude možné opäť vidieť až v roku 2040. Pôjde o výnimočnú udalosť aj preto, že planéty sa objavia v poradí, v akom sú umiestnené od Slnka.

Pravdepodobnosť, že stredomorské štáty zasiahnu v priebehu najbližších 30 rokov prívalové vlny cunami, je takmer stopercentná. Súvisí to najmä so stúpajúcou hladinou oceánov.

Medzi stredomorské oblasti, kde hrozí najväčšie riziko prívalových vĺn, patria okrem Marseille, Istanbulu a Alexandrie aj francúzske letovisko Cannes a Chipiona v Španielsku. Tieto mestá sa spolu s ďalšími 40 lokalitami v 21 krajinách sveta zaradili do špeciálneho programu UNESCO, ktorý je zameraný na prípravu miestnych orgánov a obyvateľov pobrežných oblastí pred potenciálnymi cunami. UNESCO tento program spustilo pred Konferenciou OSN o oceánoch, ktorá sa uskutoční budúci týždeň v Lisabone.

Oblasti zaradené do programu budú musieť do roku 2030 vypracovať plán na zníženie možného rizika prívalových vĺn, vyznačiť ohrozené lokality a zverejniť užitočné informácie a mapy. UNESCO zriadilo aj 12 centier varovania pred cunami, z ktorých päť sa nachádza v Stredomorí.

Obyvatelia ohrozených oblastí budú mať k dispozícii evakuačné plány a systém včasného varovania, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom sirén či upozornení v aplikácii WhatsApp.

V mangrovovom poraste vo francúzskom zámorskom území Guadalupe objavili pravdepodobne najväčšiu baktériu na svete. Môže merať až dva centimetre, teda je zhruba 5000-krát väčšia ako bežné druhy baktérií.

Baktéria s názvom Thiomargarita magnifica, ktorú je možné vidieť voľným okom a uchopiť pinzetou, má okrem netypickej veľkosti aj komplexnejšiu štruktúru. Vzhľadom pripomína vlákno podobné bielej mihalnici.

Prvý pokus o zverejnenie objavu bol podniknutý už pred niekoľkými rokmi. Jeden z odborných časopisov však vtedy predmetný článok odmietol zverejniť pre nedostatok presvedčivých dôkazov.

Až keď sa novú baktériu rozhodol preskúmať mladý vedec Jean-Marie Volland v laboratóriu Kalifornskej univerzity, podarilo sa mu pomocou snímok zo špeciálneho 3D mikroskopu potvrdiť, že celé bakteriálne "vlákno" je v skutočnosti tvorené len jedinou bunkou.

Okrem veľkosti novej baktérie je však netypické i jej komplexné usporiadanie. Jej DNA totiž "nepláva" voľne v bunke, ako je to u baktérií typické, ale je súčasťou menších štruktúr oddelených membránou. V tomto smere teda skôr pripomína ľudské, živočíšne či rastlinné bunky, uvádzajú vedci.