Svet 17. septembra (TASR) - Štúdia pravdepodobnosti zápalu srdcového svalu po proticovidovej vakcínu u tínedžerov, nový spôsob prípravy zlúčenín, ktoré môžu prispieť k účinnejšej liečbe niektorých zhubných nádorov, vplyv príliš veľského množstva voľného času na duševnú pohodu, záchod pre kravy ako spôsob boja proti klimatických zmenám, prudké zvýšenie výskytu extrémne horúcich dní, mimoriadne veľká ozónová diera nad Antarktídou a úmrtie vynálezcu vreckovej kalkulačky. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Štúdia americkej Kalifornskej univerzity ukázala, že zdraví chlapci vo veku 12 až 15 rokov mali štyri až šesť ráz väčšiu šancu dostať zápal srdcového svalu (myokarditídu) súvisiaci s vakcínou než skončiť v nemocnici s covidom.

Bádatelia skúmali počas prvého polroka 2021 vedľajšie účinky proticovidových vakcín u amerických detí vo veku 12 až 17 rokov. Zápal srdcového svalu sa vyskytol v priemere 162 ráz na milión zaočkovaných zdravých detí vo veku 12 až 15 rokov a 94 ráz u 16- a 17-ročných chlapcov. Z dievčat bol výskyt myokarditídy nižší: 13,4, respektíve 13 prípadov na milión.

Tieto prípady myokarditídy u tínedžerov majú tendenciu mierneho priebehu a veľká väčšina pacientov sa zotaví s pomocou jednoduchej terapie a odpočinku.

Foto: TASR/AP

Vedci tento týždeň tiež informovali, že vynašli spôsob, ako pripraviť kladne nabité karborány - zlúčeniny bóru, vodíka a uhlíka. Tento objav, na ktorom sa podieľali aj českí vedci, môže prispieť k účinnejšej liečbe niektorých zhubných nádorov pomocou tzv. protónovej bórovej záchytnej terapie.

Tieto zlúčeniny je totiž možné dopraviť priamo do rakovinotvornej bunky a po jej zničení zostáva okolité tkanivo nepoškodené.

Funguje to tak, že borány sa vložia do rakovinovej bunky, ktorá sa ožiari protónmi a vznikne "liečebné" rádioaktívne žiarenie alfa , ktoré sa uvoľní lokálne práve z boránov.

Bádatelia informovali počas týždňa aj o novom výskume z oblasti psychológie. Miera subjektívneho pocitu pohody sa podľa štúdie amerických vedcov znižuje v prípade, že majú ľudia príliš veľa voľného času.

Vedci analyzovali výsledky dvoch rozsiahlych štúdií, ktoré zahŕňali celkovo vyše 35.000 účastníkov. V prieskume American Time Use Survey z rokov 2012-2013 sa napríklad respondentov pýtali, čo robili posledných 24 hodín. Vedci prišli na to, že vlastný pocit pohody stúpal, ak ľudia mali do dvoch hodín voľného času. Tento pocit začal klesať, ak množstvo voľného času prekročilo päť hodín. Tento výskum ukázal, že záleží na tom, ako ľudia trávia svoj voľný čas.

Foto: TASR/AP

Vedci zhrnuli, že ľudia s pocitom, že majú len málo voľna, by sa preto nemali zrieknuť všetkých svojich povinností. Namiesto toho by sa mali snažiť nájsť si aspoň niekoľko hodín denne na voľnočasové aktivity. Osoby, ktoré nemajú vyplnený deň, by mali zase svoj čas využiť zmysluplne - či už stretnutiami s inými osobami alebo produktívnymi činnosťami.

Nemeckí a novozélandskí vedci napríklad svoj čas trávili učením kráv močiť do špeciálnej toalety v snahe zamedziť kontaminácii vody a znížiť emisie skleníkových plynov, čo sa im podarilo.

Kravský moč má totiž vysoký obsah dusíka, takže ak by kravy aspoň občas močili do špeciálnej toalety, dusík by sa v nej mohol zachytiť a spracovať skôr, ako znečistí podzemnú vodu alebo sa zmení na plynný oxid dusný.

Bádateľom sa podarilo vytrénovať väčšinu zo 16 teliat, aby používali špeciálnu toaletu. Ak kravy močili na nesprávnom mieste, ich obojky zavibrovali. Naopak, keď sa im podarilo vymočiť sa do špeciálnej toalety, odmenili ich jedlom. Toaleta mala jasne zelenú farbu, aby ju bolo možné ľahšie odlíšiť.

Po 15 dňoch tri štvrtiny teliat močili v 75-percentách prípadov do špeciálnej toalety. "Ak by sa nám takto podarilo zachytiť močenie v 10 až 20-percentách prípadov, stačilo by to na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov a lúhovania dusičnanov do podzemných vôd," uviedol spoluautor výskumu Douglas Elliffe.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Vedci tento týždeň opäť informovali o drastických následkoch vysokej miery skleníkových plynov v atmosfére.

V období medzi 1980 a 2009 teploty prekročili hranicu 50 stupňov Celzia v priemere približne 14 dní do roka. V období medzi 2010 a 2019 však toto číslo stúplo na 26 dní, pričom počet dní, keď teplota dosiahla 45 stupňov Celzia, sa zvýšil o 14. Extrémne horúce dni sa navyše čoraz viac vyskytujú aj v oblastiach s tradične miernejším podnebím.

Ľudskej aktivite sa dá tiež pripísať ozónová diera na južnej pologuli Zeme, ktorá je tento rok podľa európskych vedcov väčšia než zvyčajne a jej rozmery presiahli veľkosť Antarktídy, nad ktorou sa nachádza.

Aktuálne zistenia nie sú podľa vedcov zatiaľ znepokojujúce. Upozornili však, že výrazne pripomína minuloročnú ozónovú dieru, ktorá bola jednou z najhlbších a najdlhšie trvajúcich od začiatku meraní v roku 1979. Preto je podľa bádateľov aj naďalej potrebné sledovať ďalší priebeh tohto javu.

Vo veku 81 rokov zomrel britský vynálezca a podnikateľ sir Clive Sinclair, známy najmä ako tvorca domáceho počítača ZX Spectrum, čím prispel k masovému rozšíreniu počítačov do domácností.

Foto: TASR/AP

S niektorým zo Sinclairových modelov počítača ZX Spectrum začínalo mnoho novodobých "titanov" herného a počítačového priemyslu. Pre istú generáciu hráčov bol počítačom, ktorý chceli mať, buď ZX Spectrum 48K alebo jeho konkurent, Commodore 64.

Začiatkom 70. rokov minulého storočia Sinclair vynašiel sériu kalkulačiek navrhnutých tak, aby boli dostatočne malé a ľahké, aby sa zmestili do vrecka. Bolo to v čase, keď väčšina existujúcich modelov mala oveľa väčšiu veľkosť. "Chcel urobiť veci malé a lacné, aby k nim mali ľudia prístup," povedala jeho dcéra Belinda.

Za svoje zásluhy bol v roku 1983 pasovaný za rytiera.