Svet 29. októbra (TASR) - Nová metóda produkcie "udržateľnej" kávy, potvrdenie, že žraloky neútočia na ľudí úmyselne, ale aj nový objav archeológov s susednom Česku či zistenie, že skladovanie fotografií, videí a e-mailov prispieva ku klimatickej kríze. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Fínski vedci vyvinuli novú metódu produkcie "udržateľnej" kávy, ktorá by sa mala namiesto plantáží pestovať v laboratóriách. To by podľa nich mohlo odstrániť množstvo environmentálnych problémov súvisiacich s masovou výrobou jedného z najobľúbenejších nápojov na svete. Táto káva nevyrastá z kávových bôbov, ale zo zhluku buniek kávovníka v bioreaktore, v ktorom sa prísne kontrolujú podmienky rastu vrátane teploty, svetla a hladiny kyslíka. Keď sa táto káva upraží, pripravuje sa rovnakým spôsobom ako bežná káva. Výskumníci využili rovnaký spôsob tzv. bunkového poľnohospodárstva, aký sa využíva na produkciu mäsa v laboratórnych podmienkach a nevyžaduje si zabíjanie hospodárskych zvierat. Vedci pripravujú kompletnejšiu analýzu toho, do akej miery by bol ich produkt udržateľný aj pri hromadnej výrobe. Domnievajú sa, že v porovnaní s konvenčnou kávou by si jej produkcia v laboratóriách vyžadovala menej zdrojov a pracovníkov.

Vedecká štúdia, ktorá bola nedávno publikovaná v britskom časopise Journal of the Royal Society Interface, potvrdila predpoklad, že žraloky neútočia na ľudí úmyselne, ale plavcov alebo surfistov si vo vode v dôsledku zlého zraku mýlia so svojou obvyklou potravou – napríklad tuleňmi. Výskum bol zameraný na žraloka bieleho, z ktorého majú ľudia najväčší strach. O tomto druhu sa predpokladá, že dokáže vnímať pachy a zvukové vlny na veľké vzdialenosti, no pri lovení koristi sa spolieha na svoj zrak. Vedci však preukázali, že žralok biely dokáže len slabo rozlišovať medzi farbami a tvarmi. Jeho zrak je šesťkrát horší než ľudský, preto takmer nevie odlíšiť človeka od plutvonožca. Pádlovanie a veslovanie surfistov a plavcov na hladine vyvolá podľa vedcov v žralokovi dojem, že ide o tulene, ktoré robia podobné pohyby plutvami. Práve u žraloka bieleho a jeho mláďat je najvyššie riziko, že si surfistov pomýli so svojou bežnou korisťou.

Foto: TASR/AP

Významný objav sa podaril aj výskumníkom z britského Inštitútu pre inžinierstvo a technológie (IET). Zistili, že skladovanie miliónov nepotrebných fotografií, videí a e-mailov na serveroch po celom svete významne prispieva k súčasnej globálnej klimatickej kríze. Uhlíková stopa, ktorá sa týmto spôsobom vytvorí, je porovnateľná s uhlíkovou stopou, ktorú produkuje letecká doprava. Zo správy IET vyplýva, že väčšina takýchto dát bola vytvorená počas posledných dvoch rokov a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento trend spomaľoval. Podľa Chrisa Cartwrighta z inštitútu IET si totiž väčšina ľudí neuvedomuje, že on-line skladovane súborov vyžaduje prevádzku obrovských, energeticky náročných dátových centier. Len v samotnej Británii skladovanie nepotrebných dát celkovo generuje toľko oxidu uhličitého ako 112.500 spiatočných letov z Londýna do Austrálie. Dospelý Brit v priemere každoročne odfotí takmer 900 záberov, pričom jeden z piatich umiestni v on-line priestore, zistili odborníci.

Úspech zaznamenali aj českí archeológovia. V sliezskomoravskej obci Neplachovice objavili dobre zachované telesné pozostatky šiestich ľudí, ktorí zomreli pred približne 4000 rokmi. Kostry našli pracovníci Sliezskeho krajinského múzea v Opave (SZM) v zásobnicových jamách, v ktorých sa kedysi uskladňovalo obilie či živočíšne produkty. Odborníci našli doteraz šesť dobre zachovaných kostier, čo je pre českú časť Sliezska unikát. Kostry neboli pochované ako pri bežnom pohrebe, ale prakticky nahádzané do starých zásobnicových jám. Archeológovia sa podľa dostupných informácií domnievajú, že sídlisko a jeho obyvatelia mohli byť obeťami útoku. Po úplnom vykopaní budú pozostatky prevezené do Prahy, kde budú podrobené antropologickej analýze a röntgenu, ktorý môže odhaliť aj stopy po zraneniach. Archeológovia chcú odkryť ešte 15 ďalších jám, o ktorých predpokladajú, že obsahujú ďalšie ľudské kostry.