Svet 6. mája (TASR) - Vyhynutie pätiny plazov na svete, návrat kniežacej hrobky na Slovensko, súvislosť kreatívneho myslenia s videokonferenciami a tučniak obrovský, z ktorého sa stal ohrozený druh. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vedci v prvej komplexnej správe o stave plazov na svete informovali, že na pokraji vyhynutia sa nachádza až pätina druhov plazov vrátane korytnačky slonej žijúcej na súostroví Galapágy, varana komodského, gaviála indického či vretenice nosorohej.

Podľa výskumníkov za ohrozenie plazov môžu rovnaké faktory, ktoré ohrozujú aj iné suchozemské stavovce – odlesňovanie na poľnohospodárske účely, ťažba dreva, lov a takzvané "sídelné kaše", čiže riedka zástavba, ktorá sa postupne rozširuje do okolitej krajiny. Dodávajú, že ďalšími činiteľmi sú klimatická zmena a invazívne druhy živočíchov.

Podľa vedcov hrozí vyhynutie 27 percentám obojživelných plazov a 14 percentám plazov obývajúcich suché biotopy. Niektorým druhom plazov sa však darí veľmi dobre, napríklad austrálsky krokodíl morský – najväčší plaz na svete – bol zaradený do kategórie najmenej ohrozených plazov, no jeho indický bratranec gaviál je na pokraji vyhynutia.

Vedci identifikovali aj niekoľko oblastí, kde sú určité plazy najviac náchylné na vyhynutie. Ide najmä o Karibik, juhovýchodnú Áziu, Madagaskar či západnú Afriku.

Na Slovensko sa po rokoch konzervovania vráti časť jedinečnej drevenej kniežacej hrobky starej viac ako 1600 rokov. Mimoriadne vzácna hrobka z čias sťahovania národov bola nájdená v roku 2006 v Poprade-Matejovciach. Jej súčasti sa odvtedy konzervovali v špecializovaných laboratóriách v severonemeckom Schleswigu.

Nemeckí špecialisti sa spolu s odborníkmi Archeologického ústavu (AÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre a Podtatranského múzea podieľali aj priamo na štvormesačnom záchrannom výskume. Už v čase objavu odborníci upozorňovali, že kniežacia hrobka zo štvrtého storočia je vzácnym európskym unikátom. Našlo sa v nej zachované drevo, kože, textílie a ďalšie organické nálezy, ktoré sa v pôde väčšinou rozložia.

Z technických a najmä finančných dôvodov ich nebolo možné konzervovať osvedčenou metódou, pri ktorej sa drevo napúšťa konzervačným roztokom, takzvaným polyetylénglykolom. Nemeckí odborníci preto po dohode a v spolupráci s AÚ SAV vyvinuli novú metódu kontrolovaného procesu prirodzeného vysušovania popradských driev. Tento ekologický spôsob si na rozdiel od pôvodných plánov vyžiadal o niekoľko rokov dlhší čas záverečných úprav, vysvetlil riaditeľ AÚ Matej Ruttkay.

Americkí vedci zase zistili, že online stretnutia prostredníctvom platforiem ako Zoom alebo Webex brzdia u pracujúcich kreatívne myslenie. Do výskumu zapojili 600 dobrovoľníkov, ktorí mali v dvojiciach riešiť tvorivé úlohy buď naživo, alebo prostredníctvom Zoomu. V priebehu piatich minút mali napríklad nájsť kreatívne využitie lietajúceho taniera alebo bublinkovej fólie. Výsledky experimentu ukázali, že nápady dvojíc, ktoré na úlohách pracovali prostredníctvom Zoomu, boli o 20 percent menej inovatívne než nápady tímov pracujúcich spolu v jednej miestnosti.

Foto: TASR/AP

Vedci však upozorňujú, že aj pri živých stretnutiach môže kreatívne myslenie ovplyvniť viacero faktorov, napríklad prostredie. Štúdia preukázala, že najlepšie výsledky dosahovali ľudia v kancelárii; naopak, poľská firma, ktorá usporiadala kreatívne stretnutie v hoteli, zaznamenala neúspech. Podľa odborníkov totiž zamestnancov "príliš rozptyľovala ponuka hotelovej kávy a keksíkov".

Vedci si uvedomujú, že pandémia zmenila systém práce v kanceláriách, no varujú, že aj keď sú virtuálne stretnutia praktickejšie a zdanlivo finančne menej nákladné, napokon môžu firmy vyjsť drahšie než schôdzky naživo. Odporúčajú preto, aby si zamestnanci nechávali kreatívne úlohy na osobné stretnutia alebo aby si pri online stretnutiach aspoň vypli kameru.

Argentínska biologička Marcela Libertelliová varovala, že tučniak obrovský, ktorý obýva oblasť Antarktídy, by mohol o 30 až 40 rokov úplne vyhynúť v dôsledku klimatickej zmeny.

Ide o najväčšieho tučniaka na svete a jeden z dvoch antarktických endemitov tohto druhu. Mláďatá sa liahnu počas antarktickej zimy, pričom na hniezdenie mláďat od apríla do decembra je potrebný pevný ľad. Ak more zamrzne neskôr alebo sa predčasne roztopí, tučniaky obrovské nemôžu svoj rozmnožovací cyklus dokončiť. Ak sa voda dostane k čerstvo vyliahnutým mláďatám, ktoré nevedia plávať a ešte nemajú operenie, tak zahynú od chladu a utopia sa.

"Klimatické predpoklady naznačujú, že kolónie tučniakov obrovských, ktoré sa nachádzajú na 60. a 70.-tej rovnobežke, by počas nasledujúcich 30 – 40 rokov mohli úplne vymiznúť," varovala Libertelliová. Vyhynutie tohto druhu tučniaka by malo podľa nej na Antarktídu katastrofálny dopad, keďže ide o extrémne podmienky, kde má potravinový reťazec beztak málo článkov.