Výsledok vznikol zo spolupráce Miroslava Haina z Ústavu merania SAV a profesora Jozefa Klembaru z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) vytvorili unikátny virtuálny model lebky. Výsledky sa podarilo dosiahnuť v spolupráci biológov a fyzikov aplikovaním pokročilých digitálnych metód zobrazovania na analýzu paleontologického nálezu jedného z najbazálnejších plazov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Výsledok vznikol zo spolupráce Miroslava Haina z Ústavu merania SAV a profesora Jozefa Klembaru z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Vedci opísali jediný známy exemplár raného eureptila z vrchného karbónu Českej republiky. "Využitím fotogrametrického skenovania a virtuálneho 3D zobrazenia lebky sme získali nové a detailné informácie o štruktúre jednotlivých kostí lebky a dolnej čeľuste, čo umožnilo vytvorenie kompletného virtuálneho modelu lebky. Pre vyhodnotenie príbuznosti druhu Coelostegus prothales bol tento taxón zakódovaný prostredníctvom dvoch nedávno zverejnených súborov morfologických znakov," priblížil Hain.
Podotkol, že parsimónia a bayesovské analýzy neumožnili vytvoriť pevné závery o fylogenetickom postavení Coelostegusa. "Získané poznatky o anatomickej štruktúre jedného z najbazálnejších plazov predstavujú významný vedecký prínos pre pochopenie vývoja najrannejších amniotov, s dôležitými implikáciami pre pochopenie prechodu života z vodného prostredia na súš," Hain.
Výsledok vznikol zo spolupráce Miroslava Haina z Ústavu merania SAV a profesora Jozefa Klembaru z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Vedci opísali jediný známy exemplár raného eureptila z vrchného karbónu Českej republiky. "Využitím fotogrametrického skenovania a virtuálneho 3D zobrazenia lebky sme získali nové a detailné informácie o štruktúre jednotlivých kostí lebky a dolnej čeľuste, čo umožnilo vytvorenie kompletného virtuálneho modelu lebky. Pre vyhodnotenie príbuznosti druhu Coelostegus prothales bol tento taxón zakódovaný prostredníctvom dvoch nedávno zverejnených súborov morfologických znakov," priblížil Hain.
Podotkol, že parsimónia a bayesovské analýzy neumožnili vytvoriť pevné závery o fylogenetickom postavení Coelostegusa. "Získané poznatky o anatomickej štruktúre jedného z najbazálnejších plazov predstavujú významný vedecký prínos pre pochopenie vývoja najrannejších amniotov, s dôležitými implikáciami pre pochopenie prechodu života z vodného prostredia na súš," Hain.