Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Darilo sa aj vesmírnym výskumníkom, ktorým sa prvýkrát podarilo detailne zachytiť najskorší moment supernovy, keď rázová vlna preniká hviezdou.
Autor TASR
Svet 13. augusta (TASR) – Vedci našli v krvi látky, podľa ktorých sa dá predvídať ťažký priebeh covidu, prišli aj na koreláciu medzi tuberkulózou, covidom, a vakcínami proti týmto ochoreniam. Experti popísali dôsledky spomaľovania Golfského prúdu, a skúmali tiež nový fspôsob diagnostiky demencie či liečby Parkinsona. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Americkí vedci našli v krvi citlivý biomarker, podľa ktorého sa dá predpokladať, ako závažný bude u nakazenej osoby priebeh ochorenia COVID-19. Experti uvádzajú, že by mohlo ísť o lipid nazývaný sfingozín. Podľa štúdie je sfingozín v predpovedi závažnosti covidu úspešný až na 99 percent. Avšak tento spôsob predpovedania covidu nie je v súčasnosti využiteľný, keďže ide o finančne náročnú metódu.
Vedecký spravodajský portál The Conversation medzitým informoval, že štúdium tuberkulózy (TBC) môže podľa radu výskumov zefektívniť nové vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Platí to aj naopak, moderné vakcíny proti SARS-CoV-2 môžu prispieť k vylepšeniu dnes už zastaralej vakcíny proti TBC, známej ako BCG (Bacillus Calmette-Guérin). Dlhodobý výskum BCG vakcíny preukázal, že zlepšuje ľudskú imunitnú odpoveď aj pri iných ochoreniach, podľa vedcov by mohla poskytnúť ľuďom určitú ochranu aj proti covidu.
Vedci v oblasti klimatológie tento týždeň odhalili a popísali varovné známky spomalenia Golfského prúdu, ktoré by pri jeho úplnom kolapse mohli mať devastačné dôsledky po celom svete, keďže by sa narušil cyklus zrážok. Vyplýva to z novej štúdie vydanej v britskom vedeckom časopise Nature Climate Change. Ide o jeden z takzvaných „bodov zlomu" pre klímu.
Pozoruhodný objav sa podaril vedcom z Cambridgeskej univerzity, ktorí testujú nový systém na diagnostiku demencie na základe jedinej snímky mozgu. Tento systém využívajúci umelú inteligenciu, podľa expertov dokáže predpovedať priebeh a intenzitu ochorenia, vďaka čomu by mohli lekári nastaviť liečbu pacientom a tým predísť väčším poškodeniam mozgu.
Významný úspech zaznamenali aj vedci v Austrálii. Vyvinuli hydrogél, ktorý môže poslúžiť na účinný jednorazový zákrok u ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou a inými neurologickými poruchami. V mozgu po aplikovaní kapilárou vyplní nepravidelné dutiny. Pomôže tak dopraviť náhradné kmeňové bunky do poškodených častí mozgu. Vedci zatiaľ testovali hydrogél na potkanoch a ukázal sa byť účinným pri pohybových poruchách súvisiacich s Parkinsonovou chorobou.
Darilo sa aj vesmírnym výskumníkom, ktorým sa prvýkrát podarilo detailne zachytiť najskorší moment supernovy, keď rázová vlna preniká hviezdou. Vedci uvádzajú, že objav uskutočnili na základe merania zmeny objemu svetla emitovaného supernovou SN 2017jgh.
Biológom z Kiribati sa podarilo odhaliť, že koralové útesy zo znečistených vôd odolávajú extrémnym vlnám tepla lepšie, vďaka čomu by mohli účinnejšie čeliť klimatickým zmenám.
Americkí vedci našli v krvi citlivý biomarker, podľa ktorého sa dá predpokladať, ako závažný bude u nakazenej osoby priebeh ochorenia COVID-19. Experti uvádzajú, že by mohlo ísť o lipid nazývaný sfingozín. Podľa štúdie je sfingozín v predpovedi závažnosti covidu úspešný až na 99 percent. Avšak tento spôsob predpovedania covidu nie je v súčasnosti využiteľný, keďže ide o finančne náročnú metódu.
Vedecký spravodajský portál The Conversation medzitým informoval, že štúdium tuberkulózy (TBC) môže podľa radu výskumov zefektívniť nové vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Platí to aj naopak, moderné vakcíny proti SARS-CoV-2 môžu prispieť k vylepšeniu dnes už zastaralej vakcíny proti TBC, známej ako BCG (Bacillus Calmette-Guérin). Dlhodobý výskum BCG vakcíny preukázal, že zlepšuje ľudskú imunitnú odpoveď aj pri iných ochoreniach, podľa vedcov by mohla poskytnúť ľuďom určitú ochranu aj proti covidu.
Vedci v oblasti klimatológie tento týždeň odhalili a popísali varovné známky spomalenia Golfského prúdu, ktoré by pri jeho úplnom kolapse mohli mať devastačné dôsledky po celom svete, keďže by sa narušil cyklus zrážok. Vyplýva to z novej štúdie vydanej v britskom vedeckom časopise Nature Climate Change. Ide o jeden z takzvaných „bodov zlomu" pre klímu.
Pozoruhodný objav sa podaril vedcom z Cambridgeskej univerzity, ktorí testujú nový systém na diagnostiku demencie na základe jedinej snímky mozgu. Tento systém využívajúci umelú inteligenciu, podľa expertov dokáže predpovedať priebeh a intenzitu ochorenia, vďaka čomu by mohli lekári nastaviť liečbu pacientom a tým predísť väčším poškodeniam mozgu.
Významný úspech zaznamenali aj vedci v Austrálii. Vyvinuli hydrogél, ktorý môže poslúžiť na účinný jednorazový zákrok u ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou a inými neurologickými poruchami. V mozgu po aplikovaní kapilárou vyplní nepravidelné dutiny. Pomôže tak dopraviť náhradné kmeňové bunky do poškodených častí mozgu. Vedci zatiaľ testovali hydrogél na potkanoch a ukázal sa byť účinným pri pohybových poruchách súvisiacich s Parkinsonovou chorobou.
Darilo sa aj vesmírnym výskumníkom, ktorým sa prvýkrát podarilo detailne zachytiť najskorší moment supernovy, keď rázová vlna preniká hviezdou. Vedci uvádzajú, že objav uskutočnili na základe merania zmeny objemu svetla emitovaného supernovou SN 2017jgh.
Biológom z Kiribati sa podarilo odhaliť, že koralové útesy zo znečistených vôd odolávajú extrémnym vlnám tepla lepšie, vďaka čomu by mohli účinnejšie čeliť klimatickým zmenám.
