Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci, ktorí ich vtedy vyvinuli, si u nich teraz všimli dosiaľ nevídaný spôsob biologickej reprodukcie.
Autor TASR
Washington 2. decembra (TASR) - Americkí vedci, ktorí vytvorili prvých živých robotov, najnovšie zistili, že títo xenoboti sa dokážu rozmnožovať. Informovala o tom televízna stanica CNN.
Xenoboti sa rozmnožujú spôsobom, ktorý nie je známy u rastlín ani zvierat, tvrdia vedci v novej štúdii uverejnenej v pondelok v odbornom časopise PNAS.
Xenoboti sú vytvorení z kmeňových buniek žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), od ktorej aj dostali meno. Tieto malé, menej ako jeden milimeter veľké guľôčky vedci predstavili verejnosti v roku 2020. Experimenty vtedy ukázali, že sa dokážu pohybovať, spolupracovať v skupinách a dokonca sa aj regenerujú.
Vedci, ktorí ich vtedy vyvinuli, si u nich teraz všimli dosiaľ nevídaný spôsob biologickej reprodukcie.
Najprv výskumníci objavili replikáciu pôvodných guľatých xenobotov, tvorených z približne 3000 buniek. Tento proces však prebiehal zriedkavo a iba v osobitných podmienkach. Išlo o kinetickú replikáciu, ktorá je známa na molekulárnej úrovni, avšak nikdy nebola pozorovaná u celých buniek alebo organizmov.
Vedci potom s pomocou umelej inteligencie vyskúšali efektivitu rozmnožovania sa pri viac ako miliarde rôznych tvarov xenobotov. Superpočítač vybral tvar písmena C, ktorý sa podobal na videohru Pac-Man z 80. rokov minulého storočia. V takomto tvare vedel xenobot nájsť v Petriho miske drobné kmeňové bunky a zhromaždiť vo svojich "ústach" stovky z nich. O pár dní neskôr sa z týchto buniek stali noví xenoboti.
"Žaby majú svoj bežný spôsob rozmnožovania, ale keď... vyjmete (bunky) z embrya a dáte im možnosť začať fungovať v novom prostredí, nielenže prídu na nový spôsob pohybu, ale zjavne aj na nový spôsob reprodukcie," uviedol spoluautor štúdie Michael Levin. Dodal, že bol týmto novým poznatkom "ohromený".
Pri vývine xenobotov vedci zobrali živé kmeňové bunky z embryí žiab a nechali ich inkubovať. Kmeňové bunky sú nešpecializované bunky, ktoré majú schopnosť vyvinúť sa do rôznych typov buniek. Nejde teda o žiadnu manipuláciu s génmi, pripomína CNN. Na výskum dohliadali aj bioetici.
"Väčšina ľudí si robotov predstavuje z kovu alebo keramiky. Nejde však o to, z čoho je robot vyrobený, ale čo dokáže za človeka urobiť," vysvetľuje expert na robotiku a počítačové vedy, ktorý výskum viedol. Dodáva, že v tomto prípade ide o robota. "Jednoznačne je to však aj organizmus vytvorený z geneticky nemodifikovanej žabej bunky."
Možné využitie xenobotov zatiaľ nie je známe. Táto kombinácia molekulárnej biológie a umelej inteligencie by sa však podľa vedcov mohla potenciálne využiť pri množstve procesov v tele aj v životnom prostredí – napríklad pri zbieraní mikroplastov z oceánov či regeneračnej medicíne.
Xenoboti sa rozmnožujú spôsobom, ktorý nie je známy u rastlín ani zvierat, tvrdia vedci v novej štúdii uverejnenej v pondelok v odbornom časopise PNAS.
Xenoboti sú vytvorení z kmeňových buniek žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), od ktorej aj dostali meno. Tieto malé, menej ako jeden milimeter veľké guľôčky vedci predstavili verejnosti v roku 2020. Experimenty vtedy ukázali, že sa dokážu pohybovať, spolupracovať v skupinách a dokonca sa aj regenerujú.
Vedci, ktorí ich vtedy vyvinuli, si u nich teraz všimli dosiaľ nevídaný spôsob biologickej reprodukcie.
Najprv výskumníci objavili replikáciu pôvodných guľatých xenobotov, tvorených z približne 3000 buniek. Tento proces však prebiehal zriedkavo a iba v osobitných podmienkach. Išlo o kinetickú replikáciu, ktorá je známa na molekulárnej úrovni, avšak nikdy nebola pozorovaná u celých buniek alebo organizmov.
Vedci potom s pomocou umelej inteligencie vyskúšali efektivitu rozmnožovania sa pri viac ako miliarde rôznych tvarov xenobotov. Superpočítač vybral tvar písmena C, ktorý sa podobal na videohru Pac-Man z 80. rokov minulého storočia. V takomto tvare vedel xenobot nájsť v Petriho miske drobné kmeňové bunky a zhromaždiť vo svojich "ústach" stovky z nich. O pár dní neskôr sa z týchto buniek stali noví xenoboti.
"Žaby majú svoj bežný spôsob rozmnožovania, ale keď... vyjmete (bunky) z embrya a dáte im možnosť začať fungovať v novom prostredí, nielenže prídu na nový spôsob pohybu, ale zjavne aj na nový spôsob reprodukcie," uviedol spoluautor štúdie Michael Levin. Dodal, že bol týmto novým poznatkom "ohromený".
Pri vývine xenobotov vedci zobrali živé kmeňové bunky z embryí žiab a nechali ich inkubovať. Kmeňové bunky sú nešpecializované bunky, ktoré majú schopnosť vyvinúť sa do rôznych typov buniek. Nejde teda o žiadnu manipuláciu s génmi, pripomína CNN. Na výskum dohliadali aj bioetici.
"Väčšina ľudí si robotov predstavuje z kovu alebo keramiky. Nejde však o to, z čoho je robot vyrobený, ale čo dokáže za človeka urobiť," vysvetľuje expert na robotiku a počítačové vedy, ktorý výskum viedol. Dodáva, že v tomto prípade ide o robota. "Jednoznačne je to však aj organizmus vytvorený z geneticky nemodifikovanej žabej bunky."
Možné využitie xenobotov zatiaľ nie je známe. Táto kombinácia molekulárnej biológie a umelej inteligencie by sa však podľa vedcov mohla potenciálne využiť pri množstve procesov v tele aj v životnom prostredí – napríklad pri zbieraní mikroplastov z oceánov či regeneračnej medicíne.
