Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Xenoboti sa rozmnožujú spôsobom, ktorý nie je známy u rastlín ani zvierat.
Autor TASR
Svet 3. decembra (TASR) - Roboti, ktorí sa sami rozmnožujú, zistenie, že sneženie v Arktíde môže nahradiť dážď omnoho skôr, než sa predpokladalo, ale aj nový implantát, ktorý sa v tele človeka sám vstrebe, či objavenie možného spúšťača výskytu zrazenín po podaní proticovidovej vakcíny od AstraZenecy. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Americkí vedci, ktorí vytvorili prvých živých robotov, najnovšie zistili, že títo xenoboti sa dokážu rozmnožovať. Xenoboti sa rozmnožujú spôsobom, ktorý nie je známy u rastlín ani zvierat, tvrdia vedci v novej štúdii uverejnenej v pondelok v odbornom časopise PNAS.
Xenoboti sú vytvorení z kmeňových buniek žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), od ktorej aj dostali meno. Tieto malé, menej ako jeden milimeter veľké guľôčky vedci predstavili verejnosti v roku 2020. Experimenty vtedy ukázali, že sa dokážu pohybovať, spolupracovať v skupinách a dokonca sa aj regenerujú.
Vedci, ktorí ich vtedy vyvinuli, si u nich teraz všimli dosiaľ nevídaný spôsob biologickej reprodukcie.
Najprv výskumníci objavili replikáciu pôvodných guľatých xenobotov, tvorených z približne 3000 buniek. Tento proces však prebiehal zriedkavo a iba v osobitných podmienkach. Išlo o kinetickú replikáciu, ktorá je známa na molekulárnej úrovni, avšak nikdy nebola pozorovaná u celých buniek alebo organizmov.
Bádatelia potom s pomocou umelej inteligencie vyskúšali efektivitu rozmnožovania sa pri viac ako miliarde rôznych tvarov xenobotov. Superpočítač vybral tvar písmena C, ktorý sa podobal na videohru Pac-Man z 80. rokov minulého storočia. V takomto tvare vedel xenobot nájsť v Petriho miske drobné kmeňové bunky a zhromaždiť vo svojich "ústach" stovky z nich. O pár dní neskôr sa z týchto buniek stali noví xenoboti.
Českí vedci zase vyvinuli špeciálne upravený implantát z horčíka, ktorý má schopnosť sa časom v tele rozpustiť. Tenký ohybný drôtik by mohli v budúcnosti využívať lekári pri niektorých operáciách srdca.
Pri niektorých operáciách srdca je nutné kvôli prístupu do hrudného koša rozrezať hrudnú kosť a po chirurgickom zákroku opäť obe jej časti zviazať drôtom k sebe. Na túto fixáciu sa doteraz používajú materiály, ktoré sa v tele nevstrebú, a potom, ako sa hrudná kosť zrastie, sa pri komplikáciách musia operatívne odstrániť. Projekt vedcov z Ústavu štruktúry a mechaniky hornín (ÚSMH) AV ČR a Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe sa dostal do finále 2. ročníka národnej súťaže Transfera Technology Day. V ÚSMH vedci vyvinul zariadenie, pomocou ktorého sa ohybný horčíkový drôtik pokryje špeciálnym polymérnym materiálom tak, aby mal požadované vlastnosti a mohol sa pri operáciách využiť. Ak by bol totiž implantát vyrobený iba z horčíka, rozpustil by sa v tele, skôr než by kosť zrástla.
Podľa novej štúdie kanadských vedcov zrážky v Arktíde, ktoré padajú v súčasnosti prevažne vo forme snehu, v budúcnosti nahradí dážď, a to možno omnoho skôr, než sa doteraz predpokladalo. Autori predmetnej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications využili najnovšie klimatické modely, podľa ktorých príde prechod zo sneženia na dážď o desaťročia skôr, než sa pôvodne predpokladalo, pričom najdramatickejšie sa sezónne zmeny prejavia počas jesene. Ak nedôjde k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, v strednej Arktíde bude dážď na jeseň dominovať do roku 2060 alebo 2070. Pôvodné modely pritom túto zmenu predpokladali až v roku 2090.
Dôsledky tejto zmeny budú podľa výskumníkov "výrazné": zrýchlenie globálneho otepľovania, stúpajúca morská hladina, topenie permafrostu a hladovanie sobov v regióne. Vedci sa navyše domnievajú, že rýchle otepľovanie v Arktíde povedie k zmene jet-streamu, a tým aj častejším výskytom extrémnych poveternostných javov vrátane záplav a horúčav v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
Pokrok v oblasti výskumu protikoronavírusových vakcín zaznamenali britskí vedci z Cardiffskej univerzity. Sú presvedčení, že objavili "spúšťač", ktorý po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje veľmi zriedkavý výskyt krvných zrazenín.
Tím vedcov podrobne popísal, ako na seba kľúčová zložka tejto vakcíny v krvnom obehu viaže bielkovinu podieľajúcu sa na zrážaní krvi. To podľa nich spúšťa reťazovú reakciu, do ktorej sa zapája aj imunitný systém, a celý proces môže viesť k vzniku nebezpečných zrazenín.
Americkí vedci, ktorí vytvorili prvých živých robotov, najnovšie zistili, že títo xenoboti sa dokážu rozmnožovať. Xenoboti sa rozmnožujú spôsobom, ktorý nie je známy u rastlín ani zvierat, tvrdia vedci v novej štúdii uverejnenej v pondelok v odbornom časopise PNAS.
Xenoboti sú vytvorení z kmeňových buniek žaby pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), od ktorej aj dostali meno. Tieto malé, menej ako jeden milimeter veľké guľôčky vedci predstavili verejnosti v roku 2020. Experimenty vtedy ukázali, že sa dokážu pohybovať, spolupracovať v skupinách a dokonca sa aj regenerujú.
Vedci, ktorí ich vtedy vyvinuli, si u nich teraz všimli dosiaľ nevídaný spôsob biologickej reprodukcie.
Najprv výskumníci objavili replikáciu pôvodných guľatých xenobotov, tvorených z približne 3000 buniek. Tento proces však prebiehal zriedkavo a iba v osobitných podmienkach. Išlo o kinetickú replikáciu, ktorá je známa na molekulárnej úrovni, avšak nikdy nebola pozorovaná u celých buniek alebo organizmov.
Bádatelia potom s pomocou umelej inteligencie vyskúšali efektivitu rozmnožovania sa pri viac ako miliarde rôznych tvarov xenobotov. Superpočítač vybral tvar písmena C, ktorý sa podobal na videohru Pac-Man z 80. rokov minulého storočia. V takomto tvare vedel xenobot nájsť v Petriho miske drobné kmeňové bunky a zhromaždiť vo svojich "ústach" stovky z nich. O pár dní neskôr sa z týchto buniek stali noví xenoboti.
Českí vedci zase vyvinuli špeciálne upravený implantát z horčíka, ktorý má schopnosť sa časom v tele rozpustiť. Tenký ohybný drôtik by mohli v budúcnosti využívať lekári pri niektorých operáciách srdca.
Pri niektorých operáciách srdca je nutné kvôli prístupu do hrudného koša rozrezať hrudnú kosť a po chirurgickom zákroku opäť obe jej časti zviazať drôtom k sebe. Na túto fixáciu sa doteraz používajú materiály, ktoré sa v tele nevstrebú, a potom, ako sa hrudná kosť zrastie, sa pri komplikáciách musia operatívne odstrániť. Projekt vedcov z Ústavu štruktúry a mechaniky hornín (ÚSMH) AV ČR a Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe sa dostal do finále 2. ročníka národnej súťaže Transfera Technology Day. V ÚSMH vedci vyvinul zariadenie, pomocou ktorého sa ohybný horčíkový drôtik pokryje špeciálnym polymérnym materiálom tak, aby mal požadované vlastnosti a mohol sa pri operáciách využiť. Ak by bol totiž implantát vyrobený iba z horčíka, rozpustil by sa v tele, skôr než by kosť zrástla.
Podľa novej štúdie kanadských vedcov zrážky v Arktíde, ktoré padajú v súčasnosti prevažne vo forme snehu, v budúcnosti nahradí dážď, a to možno omnoho skôr, než sa doteraz predpokladalo. Autori predmetnej štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Communications využili najnovšie klimatické modely, podľa ktorých príde prechod zo sneženia na dážď o desaťročia skôr, než sa pôvodne predpokladalo, pričom najdramatickejšie sa sezónne zmeny prejavia počas jesene. Ak nedôjde k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov, v strednej Arktíde bude dážď na jeseň dominovať do roku 2060 alebo 2070. Pôvodné modely pritom túto zmenu predpokladali až v roku 2090.
Dôsledky tejto zmeny budú podľa výskumníkov "výrazné": zrýchlenie globálneho otepľovania, stúpajúca morská hladina, topenie permafrostu a hladovanie sobov v regióne. Vedci sa navyše domnievajú, že rýchle otepľovanie v Arktíde povedie k zmene jet-streamu, a tým aj častejším výskytom extrémnych poveternostných javov vrátane záplav a horúčav v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
Pokrok v oblasti výskumu protikoronavírusových vakcín zaznamenali britskí vedci z Cardiffskej univerzity. Sú presvedčení, že objavili "spúšťač", ktorý po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje veľmi zriedkavý výskyt krvných zrazenín.
Tím vedcov podrobne popísal, ako na seba kľúčová zložka tejto vakcíny v krvnom obehu viaže bielkovinu podieľajúcu sa na zrážaní krvi. To podľa nich spúšťa reťazovú reakciu, do ktorej sa zapája aj imunitný systém, a celý proces môže viesť k vzniku nebezpečných zrazenín.
