Výhodou tejto metódy je podľa vedca možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) s kolegami z Akadémie vied Českej republiky vyvinuli nové vrstvy na ochranu implantovateľných materiálov. Nežiadúce interakcie medicínskych materiálov totiž po implantácii do ľudského organizmu vedú k zníženiu terapeutickej alebo diagnostickej účinnosti. Tiež môžu viesť k zápalovým reakciám. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
"V našom spoločnom výskume s Ústavom makromolekulovej chémie Akadémie vied Českej republiky sme vyvinuli nový typ tenkých hydrogélových vrstiev kovalentne naviazaných na rôzne podklady," uviedol Juraj Kronek z Ústavu polymérov SAV.
Výhodou tejto metódy je podľa vedca možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru. "Naše výsledky ukázali, že takýmto spôsobom sa podarilo zamedziť nežiadúcej adhézii buniek, čo prispieva k zvýšeniu biokompatibility modifikovaných materiálov. Ďalšou výhodou uvedeného prístupu je praktická realizovateľnosť, keďže zdroje elektrónového žiarenia sú bežne využívané v nemocniciach," dodal.
"V našom spoločnom výskume s Ústavom makromolekulovej chémie Akadémie vied Českej republiky sme vyvinuli nový typ tenkých hydrogélových vrstiev kovalentne naviazaných na rôzne podklady," uviedol Juraj Kronek z Ústavu polymérov SAV.
Výhodou tejto metódy je podľa vedca možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru. "Naše výsledky ukázali, že takýmto spôsobom sa podarilo zamedziť nežiadúcej adhézii buniek, čo prispieva k zvýšeniu biokompatibility modifikovaných materiálov. Ďalšou výhodou uvedeného prístupu je praktická realizovateľnosť, keďže zdroje elektrónového žiarenia sú bežne využívané v nemocniciach," dodal.