Svet 6. augusta (TASR) – Vedci identifikovali gény ovplyvňujúce dĺžku ženskej plodnosti a v španielskej jaskyni objavili umenie staré viac ako 60.000 rokov v podobe červených pigmentov. Porovnali taktiež priestorovú a časovú distribúciu metánu v ovzduší severnej Sibíri a tiež varovali pred ohrozením globálnej potravinovej bezpečnosti zalesňovaním, ako kľúčovým riešením znižovania emisií. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Pokrok zaznamenali vedci vo výskume nových potenciálnych spôsoboch liečby neplodnosti u žien. V štúdii medzinárodného tímu vedcov publikovanej v časopise Nature odborníci identifikovali 290 génov, po ktorých poškodení starnú vajíčka. Následkom je predčasná menopauza, ktorou sa u žien končí plodnosť. U myší experti dokonca dokázali dobu plodnosti významne predĺžiť manipuláciou s vybranými génmi.

Toto zistenie prispieva k názoru, že Kelti spájaní s týmto obdobím hromadne migrovali naprieč kontinentom. Odborníci z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR pod vedením Alžběty Danielisovej skúmali šperky a osobné veci dennej potreby pomocou chemickej materiálovej analýzy, pri ktorej zistili, že suroviny použité na výrobu týchto predmetov pochádzajú z rôznych geografických oblastí.

Úspech zaznamenali aj vedci v Španielsku. Štúdia publikovaná v odbornom časopise PNAS vytvorená medzinárodným vedeckým tímom uvádza, že červený pigment na stalagmitoch v španielskej jaskyni Cueva de Ardales neďaleko Malagy je neandertálske umenie staré 64.800 rokov. Mohlo by sa jednať o jedno z najstarších druhov umenia v Európe. Pigmenty na jaskynných stalagmitoch boli nanášané "špliechaním a fúkaním" pri rôznych príležitostiach, počas niekoľkých tisícok rokov. Štúdia potvrdzuje dávnejší výskum, v ktorom vedci prišli s tvrdením, že červené sfarbenie stalagmitov nie je spôsobené prírodne oxidáciou železa, ale ide o druh umenia. Zistenia prispievajú k hypotéze, že neandertálci neboli až takí primitívni príbuzní rodu Homo sapiens, ako sa predpokladalo.

V oblasti štúdie klimatických zmien vyšla analýza nemeckej Bonnskej univerzity publikovaná v akademickom žurnále PNAS, kde geológovia porovnávali priestorovú a časovú distribúciu metánu v ovzduší severnej Sibíri pomocou satelitnej spektroskopie a geologických máp. Koncentrácia metánu v ovzduší mala súvis s minuloročnou vlnou teplôt, ktorá zvýšila produkciu emisií plynu z vápencových formácií pod topiacim sa permafrostom. V skúmaných oblastiach sa zvýšená koncentrácia objavila počas extrémnych horúčav v roku 2020 a pretrvala aj mesiace po tom.

Humanitárna organizácia Oxfam sa však na klimatické problémy pozerá z iného pohľadu. Varuje, že výsadba stromov za účelom zníženia emisií oxidu uhličitého môže zvýšiť do roku 2050 cenu potravín až o 80 percent. Organizácia chce upozorniť aj na iné riešenia znižovania emisií, keďže takéto zalesňovanie môže znížiť výmeru pôdy potrebnej na pestovanie potravín.

Pozoruhodný úspech zaznamenal aj medzinárodný tím, ktorého súčasťou boli aj českí biológovia. Tí zistili, že suchozemské rastliny počas svojej evolúcie často využívali už existujúce gény na nové účely. Ukázalo sa, že samčie pohlavné bunky a s nimi súvisiace rozmnožovacie štruktúry slúžia ako "prírodné laboratórium" pre evolúciu nových génov.