Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tím vedcov sekvenoval genóm ôsmich Beethovenových vlasov a zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou jeho úmrtia bolo zlyhanie alebo cirhóza pečene.
Autor TASR
Svet 24. marca (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni udialo niekoľko zaujímavých vecí. Vedci odhalili pravdepodobnú príčinu Beethovenovej smrti, prišli na alternatívny spôsob vyhrievania bazénov a upozornili na príliš veľa družíc vo vesmíre. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Svetoznámy nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel na zlyhanie alebo cirhózu pečene. Vyplýva to z DNA analýzy jeho vlasov, ktorú vykonali vedci z nemeckého Bonnu.
Tím vedcov sekvenoval genóm ôsmich Beethovenových vlasov a zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou jeho úmrtia bolo zlyhanie alebo cirhóza pečene. Mohlo to spôsobiť viacero faktorov vrátane Beethovenovej nadmernej konzumácie alkoholu. Skladateľ mal podľa nich predispozíciu na ochorenie pečene a v jeho vlasoch sa tiež našla sekvencia vírusu hepatitídy typu B.
Bádatelia sa domnievajú, že práve genetika, konzumácia alkoholu a hepatitída typu B prispeli k jeho chorobe a následnej predčasnej smrti. Dodali, že tento typ žltačky bol na začiatku 19. storočia pomerne rozšírený.
Dátové centrum veľké ako automatická práčka dokáže vyprodukovať toľko tepla, aby vodu v bazéne centra voľného času v anglickom meste Exmouth zohrialo na 30 stupňov Celzia počas polovice otváracieho času pre verejnosť.
Klienti start-upu Deep Green používajú jeho dátové centrum na vývoj umelej inteligencie a strojové učenie. Teplo je v tomto prípade odpadový produkt, takže za jeho využívanie na ohrev vody v bazéne voľnočasové centrum nič neplatí.
Vývoj tohto konceptu trval firme Deep Green päť rokov. Princíp je jednoduchý – teplo z dátového centra sa prostredníctvom oleja odovzdáva do výmenníka tepla, kde sa zohrieva voda v bazéne.
Svetelný smog spôsobený pribúdaním družíc na obežnej dráhe Zeme predstavuje podľa názoru astronómov "bezprecedentnú globálnu hrozbu pre prírodu". Počet družíc na nízkej obežnej dráhe Zeme sa od roku 2019, keď americká spoločnosť SpaceX vypustila prvú megakonšteláciu s tisíckami družíc viac ako zdvojnásobil a čoskoro sa plánuje vypustenie "armády ďalších" družíc.
Vedci upozorňujú, že každá ďalšia družica zvyšuje riziko, že na obežnej dráhe Zeme narazí do iného objektu, čím vznikne ešte viac trosiek. Môže to vyvolať kaskádovité zrážky a vytváranie stále menších úlomkov trosiek, ktoré ďalej zväčšujú oblak "vesmírneho odpadu" odrážajúceho svetlo späť na Zem.
Svetoznámy nemecký skladateľ Ludwig van Beethoven s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel na zlyhanie alebo cirhózu pečene. Vyplýva to z DNA analýzy jeho vlasov, ktorú vykonali vedci z nemeckého Bonnu.
Tím vedcov sekvenoval genóm ôsmich Beethovenových vlasov a zistil, že najpravdepodobnejšou príčinou jeho úmrtia bolo zlyhanie alebo cirhóza pečene. Mohlo to spôsobiť viacero faktorov vrátane Beethovenovej nadmernej konzumácie alkoholu. Skladateľ mal podľa nich predispozíciu na ochorenie pečene a v jeho vlasoch sa tiež našla sekvencia vírusu hepatitídy typu B.
Bádatelia sa domnievajú, že práve genetika, konzumácia alkoholu a hepatitída typu B prispeli k jeho chorobe a následnej predčasnej smrti. Dodali, že tento typ žltačky bol na začiatku 19. storočia pomerne rozšírený.
Dátové centrum veľké ako automatická práčka dokáže vyprodukovať toľko tepla, aby vodu v bazéne centra voľného času v anglickom meste Exmouth zohrialo na 30 stupňov Celzia počas polovice otváracieho času pre verejnosť.
Klienti start-upu Deep Green používajú jeho dátové centrum na vývoj umelej inteligencie a strojové učenie. Teplo je v tomto prípade odpadový produkt, takže za jeho využívanie na ohrev vody v bazéne voľnočasové centrum nič neplatí.
Vývoj tohto konceptu trval firme Deep Green päť rokov. Princíp je jednoduchý – teplo z dátového centra sa prostredníctvom oleja odovzdáva do výmenníka tepla, kde sa zohrieva voda v bazéne.
Svetelný smog spôsobený pribúdaním družíc na obežnej dráhe Zeme predstavuje podľa názoru astronómov "bezprecedentnú globálnu hrozbu pre prírodu". Počet družíc na nízkej obežnej dráhe Zeme sa od roku 2019, keď americká spoločnosť SpaceX vypustila prvú megakonšteláciu s tisíckami družíc viac ako zdvojnásobil a čoskoro sa plánuje vypustenie "armády ďalších" družíc.
Vedci upozorňujú, že každá ďalšia družica zvyšuje riziko, že na obežnej dráhe Zeme narazí do iného objektu, čím vznikne ešte viac trosiek. Môže to vyvolať kaskádovité zrážky a vytváranie stále menších úlomkov trosiek, ktoré ďalej zväčšujú oblak "vesmírneho odpadu" odrážajúceho svetlo späť na Zem.
