Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia UNESCO a veda

Vedci zistili zmenšovanie ozónovej diery,objavili dobrý jed chobotnice

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Svet 28. októbra (TASR) - Vo vedeckom svete sa v uplynulom týždni udialo niekoľko zaujímavých vecí. Vedcom sa podarilo zistiť, prečo niektorí ľudia väčšmi priťahujú komáre, spustili výskumnú činnosť tímu určeného na skúmanie neidentifikovateľných úkazov na oblohe a objavili jed chobotnice, ktorý by mohol prispieť k liečbe melanómu. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Najnovšia vedecká štúdia potvrdzuje, že pach niektorých ľudí pôsobí na komáre ako silný magnet. A zlou správou je aj to, že komáre ich preto "otravujú" po celý život. Iní ľudia až tak často nie sú ich obeťou.

Vedci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku zistili, že komáre priťahujú vyššie hladiny karboxylových kyselín na pokožke. Karboxylové kyseliny sú súčasťou prirodzenej hydratačnej vrstvy pokožky a bez poškodenia zdravia sa ich nemožno zbaviť.

Svoju výskumnú činnosť v pondelok odštartoval nezávislý tím odborníkov, vytvorený americkým Úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý sa bude venovať tzv. neidentifikovateľným úkazom na oblohe (UFO, unidentified flying object; táto skratka však bola nedávno americkými vojenskými činiteľmi premenovaná na UAP, unidentified aerial phenomenon). V tíme pôsobia experti z viacerých vedeckých odborov vrátane fyziky či astrobiológie.

Odborná skupina pozostáva zo 16 členov a bude sa zameriavať výlučne na pozorovania a dáta nepodliehajúce utajeniu od civilných orgánov a z komerčného sektora, uvádza NASA.

Ozónová diera nad Antarktídou dosiahla medzi 7. septembrom a 13. októbrom 2022 priemernú plochu 23,2 milióna štvorcových kilometrov a bola o niečo menšia než vlani. Vedci očakávajú, že trend jej zmenšovania z posledných rokov bude pokračovať.

K zlepšujúcemu sa stavu ozónovej vrstvy Zeme prispel Montrealský protokol z roku 1987, ktorý zakázal chemické látky poškodzujúce túto vrstvu.

Vedci prišli aj na to, že jed austrálskej chobotnice by mohol byť kľúčom k liečbe najvážnejších foriem melanómu – rakoviny kože.

Podľa odborníkov je určitá zložka jedu chobotnice kaurna, ktorá žije pri pobreží Austrálie, schopná spomaliť šírenie rakovinových buniek. Jej jed by tiež mohol pomôcť pacientom s tzv. BRAF mutáciou melanómu, nachádzajúcou sa takmer v polovici všetkých zistených prípadov tohto druhu rakoviny kože, ktorá je mnohokrát rezistentná voči liečivám.