Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kocifaj pripomenul, že osvetlená plocha Slovenskej republiky v rokoch 2012 až 2016 vzrástla o 14 percent a svetelné emisie v mestách vzrástli o 16 percent.
Autor TASR
Bratislava 23. januára (TASR) - Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) vyvinuli v spolupráci so španielskou Universidade de Santiago de Compostela unikátnu metódu, ktorá prispeje k potlačeniu nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia. Ako pre TASR priblížil Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, satelitný monitoring môže pomôcť pri rozpoznávaní účinkov častíc z rôznych lokálnych zdrojov na znečistenie, čo umožní navrhnúť cielené opatrenia pre danú lokalitu.
Niektoré satelity poskytujú údaje o jase zemského povrchu v noci počas ich preletu ponad sledované územie. Nová metóda umožňuje podľa Kocifaja spracovaním satelitných dát stanoviť vlastnosti aerosólových častíc v lokálnej atmosfére nad vybraným mestom a na základe týchto údajov potom dostatočne presne predpovedať účinky svetelného znečistenia v jeho okolí. "Tak možno identifikovať a odlíšiť aj účinky častíc rôzneho typu," doplnil.
"Napríklad uhlíkaté častice produkované v procesoch horenia alebo silne absorbujúce častice generované priemyselnou činnosťou majú iné optické vlastnosti ako minerálne častice, a preto majú aj iný vplyv na jas nočnej oblohy videný z povrchu Zeme," vysvetlil Kocifaj. Častice sa odlišujú napríklad aj v tom, že distribuujú svetlo zo zdroja preferovane do iných smerov a spôsobujú tak niekedy väčšie a inokedy zase menšie presvetlenie nočnej oblohy v okolí mesta.
Svetelné emisie v širšom kontexte predstavujú celkové množstvo svetla vyprodukovaného pozemnými, umelými zdrojmi. "Vo väčšine prípadov ide o pouličné osvetlenie, svetelné reklamné tabule, osvetlenie športovísk alebo priemyselných celkov, ale aj svetlo z interiérov budov," objasnil Kocifaj.
Ako skonštatoval, šíreniu svetla do ostatných smerov prakticky nemožno zabrániť. Svetelná energia preto smeruje aj nahor, a to buď priamo, napríklad pre nedostatočné tienenie, alebo odrazom od povrchov, od budov, vozidiel či stromov. "Toto množstvo sa následne nekontrolovateľne šíri do priestoru a po rozptyle v atmosfére sa dostáva späť na zemský povrch, avšak na inom mieste, ako bolo vyžiarené. Takto môže napríklad inštalácia nevhodných svetelných zdrojov v jednej mestskej štvrti spôsobiť presvetlenie oblohy v inej mestskej štvrti, aj keby boli v danej štvrti realizované všetky opatrenia pre zníženie nežiaduceho svetelného znečistenia," priblížil.
Ešte väčšie negatívne dosahy sú podľa neho pozorované v blízkosti miest, kde sa prirodzene očakávajú nízke úrovne svetla v prostredí z dôvodu absencie zdrojov. Znečistenie ovzdušia a svetelné emisie z blízkych miest však spôsobujú, že obloha je v týchto prírodných zónach neprirodzene jasná.
Ako upozornil Kocifaj, nevhodný výber alebo regulácia osvetlenia zohrávajú významnú úlohu v pozorovanom rapídnom zhoršovaní ekosystému miest, mestských parkov a okolitej prírody. Negatívny dosah má aj na migrujúce vtáctvo. Pripomenul, že osvetlená plocha Slovenskej republiky v rokoch 2012 až 2016 vzrástla o 14 percent a svetelné emisie v mestách vzrástli o 16 percent.
Niektoré satelity poskytujú údaje o jase zemského povrchu v noci počas ich preletu ponad sledované územie. Nová metóda umožňuje podľa Kocifaja spracovaním satelitných dát stanoviť vlastnosti aerosólových častíc v lokálnej atmosfére nad vybraným mestom a na základe týchto údajov potom dostatočne presne predpovedať účinky svetelného znečistenia v jeho okolí. "Tak možno identifikovať a odlíšiť aj účinky častíc rôzneho typu," doplnil.
"Napríklad uhlíkaté častice produkované v procesoch horenia alebo silne absorbujúce častice generované priemyselnou činnosťou majú iné optické vlastnosti ako minerálne častice, a preto majú aj iný vplyv na jas nočnej oblohy videný z povrchu Zeme," vysvetlil Kocifaj. Častice sa odlišujú napríklad aj v tom, že distribuujú svetlo zo zdroja preferovane do iných smerov a spôsobujú tak niekedy väčšie a inokedy zase menšie presvetlenie nočnej oblohy v okolí mesta.
Svetelné emisie v širšom kontexte predstavujú celkové množstvo svetla vyprodukovaného pozemnými, umelými zdrojmi. "Vo väčšine prípadov ide o pouličné osvetlenie, svetelné reklamné tabule, osvetlenie športovísk alebo priemyselných celkov, ale aj svetlo z interiérov budov," objasnil Kocifaj.
Ako skonštatoval, šíreniu svetla do ostatných smerov prakticky nemožno zabrániť. Svetelná energia preto smeruje aj nahor, a to buď priamo, napríklad pre nedostatočné tienenie, alebo odrazom od povrchov, od budov, vozidiel či stromov. "Toto množstvo sa následne nekontrolovateľne šíri do priestoru a po rozptyle v atmosfére sa dostáva späť na zemský povrch, avšak na inom mieste, ako bolo vyžiarené. Takto môže napríklad inštalácia nevhodných svetelných zdrojov v jednej mestskej štvrti spôsobiť presvetlenie oblohy v inej mestskej štvrti, aj keby boli v danej štvrti realizované všetky opatrenia pre zníženie nežiaduceho svetelného znečistenia," priblížil.
Ešte väčšie negatívne dosahy sú podľa neho pozorované v blízkosti miest, kde sa prirodzene očakávajú nízke úrovne svetla v prostredí z dôvodu absencie zdrojov. Znečistenie ovzdušia a svetelné emisie z blízkych miest však spôsobujú, že obloha je v týchto prírodných zónach neprirodzene jasná.
Ako upozornil Kocifaj, nevhodný výber alebo regulácia osvetlenia zohrávajú významnú úlohu v pozorovanom rapídnom zhoršovaní ekosystému miest, mestských parkov a okolitej prírody. Negatívny dosah má aj na migrujúce vtáctvo. Pripomenul, že osvetlená plocha Slovenskej republiky v rokoch 2012 až 2016 vzrástla o 14 percent a svetelné emisie v mestách vzrástli o 16 percent.
