Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Paleontológovia v Egypte objavili vyhynutý druh veľryby, ktorý žil pred 41 miliónmi rokov.
Autor TASR
Svet 11. augusta (TASR) — Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Vedci úspešne zopakovali experiment s jadrovou fúziou, odhalili chemickú kontamináciu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a v Egypte objavili fosíliu veľryby starú 41 miliónov rokov. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Americkým vedcom z laserového centra v kalifornskom štátnom vedeckom ústave Lawrence Livermore National Laboratory sa 30. júla podarilo zopakovať experiment z vlaňajšieho decembra, pri ktorom pri jadrovej fúzii získali viac energie, než sa spotrebovalo.
Ministerstvo energetiky USA úspešný experiment vtedy označilo za veľký vedecký prelom vo výskume jadrovej fúzie. Tento objav by mohol otvoriť cestu k využívaniu alternatívnych zdrojov čistej energie.
V historicky prvej štúdii svojho druhu britskí a americkí vedci analyzovali vzorky prachu zo vzduchových filtrov na Medzinárodnej vesmírnej stanici a porovnali ich so vzorkami prachu, ktoré sa vyskytujú v bežnej domácnosti.
Zistili, že koncentrácie potenciálne škodlivých chemických látok v prachu z ISS prevyšujú koncentrácie zistené v prachu z podláh mnohých amerických a západoeurópskych domácností.
Podľa výskumníkov je potenciálnym zdrojom mnohých zistených látok používanie predmetov, ktoré si astronauti priniesli na palubu na osobné použitie, ako sú fotoaparáty, prehrávače MP3, tablety, zdravotnícke pomôcky a oblečenie. Zvýšená radiácia vo vesmíre spôsobuje rýchlejšie starnutie materiálov a ich rozpad na nanoplasty šíriace sa vzduchom vďaka mikrogravitácii na ISS.
Paleontológovia v Egypte objavili vyhynutý druh veľryby, ktorý žil pred 41 miliónmi rokov. Živočích existoval v čase, keď vrcholil prechod predkov veľrýb zo súše do mora.
Podľa vedúceho výskumného tímu z Americkej univerzity v Káhire (AUC) ide o pozoruhodný objav, ktorý dokumentuje jednu z prvých fáz prechodu na život vo vode.
Vedecký tím nazval tento druh Tutcetus rayanensis podľa staroegyptského kráľa Tutanchamóna a chránenej oblasti Wádí al-Raján v egyptskej oáze Fajjúm, kde tento typový exemplár našli.
S odhadovanou dĺžkou 2,5 metra a hmotnosťou približne 187 kilogramov je Tutcetus najmenším dosiaľ nájdeným druhom basilosaurov — najstarších známych veľrýb, ktoré žili výlučne vo vode.
Americkým vedcom z laserového centra v kalifornskom štátnom vedeckom ústave Lawrence Livermore National Laboratory sa 30. júla podarilo zopakovať experiment z vlaňajšieho decembra, pri ktorom pri jadrovej fúzii získali viac energie, než sa spotrebovalo.
Ministerstvo energetiky USA úspešný experiment vtedy označilo za veľký vedecký prelom vo výskume jadrovej fúzie. Tento objav by mohol otvoriť cestu k využívaniu alternatívnych zdrojov čistej energie.
V historicky prvej štúdii svojho druhu britskí a americkí vedci analyzovali vzorky prachu zo vzduchových filtrov na Medzinárodnej vesmírnej stanici a porovnali ich so vzorkami prachu, ktoré sa vyskytujú v bežnej domácnosti.
Zistili, že koncentrácie potenciálne škodlivých chemických látok v prachu z ISS prevyšujú koncentrácie zistené v prachu z podláh mnohých amerických a západoeurópskych domácností.
Podľa výskumníkov je potenciálnym zdrojom mnohých zistených látok používanie predmetov, ktoré si astronauti priniesli na palubu na osobné použitie, ako sú fotoaparáty, prehrávače MP3, tablety, zdravotnícke pomôcky a oblečenie. Zvýšená radiácia vo vesmíre spôsobuje rýchlejšie starnutie materiálov a ich rozpad na nanoplasty šíriace sa vzduchom vďaka mikrogravitácii na ISS.
Paleontológovia v Egypte objavili vyhynutý druh veľryby, ktorý žil pred 41 miliónmi rokov. Živočích existoval v čase, keď vrcholil prechod predkov veľrýb zo súše do mora.
Podľa vedúceho výskumného tímu z Americkej univerzity v Káhire (AUC) ide o pozoruhodný objav, ktorý dokumentuje jednu z prvých fáz prechodu na život vo vode.
Vedecký tím nazval tento druh Tutcetus rayanensis podľa staroegyptského kráľa Tutanchamóna a chránenej oblasti Wádí al-Raján v egyptskej oáze Fajjúm, kde tento typový exemplár našli.
S odhadovanou dĺžkou 2,5 metra a hmotnosťou približne 187 kilogramov je Tutcetus najmenším dosiaľ nájdeným druhom basilosaurov — najstarších známych veľrýb, ktoré žili výlučne vo vode.
