Snímka hmloviny Carina zachytená vesmírnym teleskopom Jamesa Webba je zobrazená v laboratóriu Jet Propulsion Laboratory NASA v utorok 12. júla 2022 v Pasadene v Kalifornii.Foto: TASR/AP
Štyri nové zábery zobrazujú až na jednu výnimku tie časti vesmíru, ktoré dokázali zachytiť aj iné teleskopy.
Svet 15. júla (TASR) - Uplynulý týždeň bol vo svete vedy a techniky opäť bohatý na nové objavy a zaujímavé informácie. Vedci uverejnili zábery vesmíru zhotovené Webbovým teleskopom, odhalili vplyv dosáľania na ľudský organizmus a upozornili na nárast chorôb prenášaných zo zvierat na ľudí. TASR prináša súhrn najnovších informácií z vedy a techniky.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v utorok predstavil ďalšie štyri fotografie z hlbín vesmíru zhotovené teleskopom Jamesa Webba. Nachádzajú sa medzi nimi zábery hviezdnej hmloviny či plynného obra.
Štyri nové zábery zobrazujú až na jednu výnimku tie časti vesmíru, ktoré dokázali zachytiť aj iné teleskopy. Až Webbov vesmírny ďalekohľad ich však dokázal odfotografovať vo vyššej kvalite pomocou infračerveného spektra, ktoré mu umožnilo dovidieť cez kozmický prach do vzdialených častí vesmíru.
Na snímke zverejnenej americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) skupina galaxií HCG 92 zvaná aj Stephanov kvintet zhotovená kamerou a spektografom MIRI vesmírneho teleskopu Jamesa Webba v utorok 12. júla 2022.Foto: TASR/AP
Na nových snímkach sa nachádza medzihviezdny mrak Carina Nebula, planetárna Osmičková hmlovina, modrá obria plynná planéta WASP-96b a skupina interagujúcich galaxií Stephanov kvintet, ktorá je od Zeme vzdialená 290 miliónov svetelných rokov.
Paleontológovia vo štvrtok oznámili, že objavili nový druh mäsožravého dinosaura. Mal mohutnú hlavu a krátke predné končatiny, podobne ako Tyrannosaurus rex.
Fosílie dinosaura Meraxes gigas – pomenovaného po fiktívnom drakovi z knižnej série Hry o tróny – vykopali v priebehu štyroch rokov v severnej Patagónii v Argentíne. Jeho lebku našli v roku 2012, pričom skamenelina bola pozoruhodne dobre zachovaná.
Ilustračná snímka.Foto: TASR Pavol Zachar
Lebka tohto dinosaura merala 127 centimetrov; celé zviera malo asi 11 metrov a vážilo štyri tony. Predné končatiny merali zhruba 60 centimetrov.
Paleontológom sa minulý týždeň podaril aj ďalší dôležitý objav – úlomok čeľuste objavený minulý mesiac v severnom Španielsku by mohol byť najstaršou známou fosíliou ľudského predka v Európe. Fosíliu objavili na archeologickom nálezisku Atapuerca.
Vedci teraz budú musieť potvrdiť odhad veku fragmentu kosti pomocou najmodernejších datovacích techník, ktoré budú robiť v Národnom centre pre výskum ľudskej evolúcie v Burgose, meste ležiacom asi desať kilometrov od lokality Atapuerca.
Dosáľanie jedál pri stole skracuje dĺžku života o viac než dva roky u mužov a u žien o rok a pol, tvrdia britskí vedci. Získané dôkazy sú podľa výskumného tímu dostatočne presvedčivé na to, aby ľudia uvažovali aspoň nad obmedzením dosoľovania pri stole.
Ilustračné foto.Foto: TASR - Martin Baumann
Ľudia, ktorí si jedlo vždy dosáľali, mali o 28 percent vyššie riziko predčasného úmrtia než ľudia, ktorí tak nerobili alebo robili len občas. V skupine 50-ročných mali muži a ženy, ktorí si vždy do jedla pridávali soľ, o 2,3 roka a o 1,5 roka kratšiu priemernú dĺžku života ako ich nesoliaci rovesníci.
Počet prípadov prenosu chorôb zo zvierat na ľudí v Afrike za uplynulých desať rokov narástol o 63 percent. Vo štvrtok to uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej ide o znamenie, že v budúcnosti môže na Zemi vzrásť počet ochorení prenášaných zvieratami, ako sú opičie kiahne, ebola či koronavírus.
WHO uvádza, že najväčší skok v počte prípadov prenosu chorôb zo zvierat na ľudí zaznamenala v rokoch 2019 a 2020. Viac ako 70 percent z týchto prípadov tvorila ebola a iné hemoragické horúčky, ale tiež opičie kiahne, horúčka dengue, slezinová sneť či mor.
