Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pažitnú by potešilo, ak by sa podarilo ich základný výskum posunúť až na úroveň, keď by bol naozaj prospešný a využiteľný v medicínskej praxi.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Na slovenskej vede by najskôr zmenila financovanie, uviedla držiteľka ocenenia Preveda 2021 Lucia Pažitná, ktorá pôsobí na Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). Tvrdí, že mnohokrát sa stane, že sú nápady, ktoré si zaslúžia pozornosť, avšak nedostanú podporu, akú by potrebovali, a preto nenaplnia svoj potenciál.
"Taktiež by som možno trochu zmenila systém hodnotenia vedcov na základe množstva publikácií a zamerala sa viac na ich kvalitu. Publikovanie kvalitných výsledkov v dobrom časopise, ktorému predchádzali merania, optimalizácie a vyhodnocovanie, niekedy zaberie omnoho viac času ako si vieme predstaviť," poznamenala Pažitná.
Vedkyni udelili cenu Prevedy za štúdiu pod názvom Analýza zmien glykánového zloženia sér v súvislosti s tehotenskou cukrovkou pomocou microarray metódy založenej na lektínoch. TASR o tom informoval Miroslav Ferko z Centra experimentálnej medicíny SAV a občianskeho združenia Preveda.
Laureátka ocenenia povedala, že k vede ju to ťahalo už počas strednej školy. Viac sa k nej dostala až počas vysokej školy, kde síce nepracovala na ničom veľkom, ale napĺňala ju samotná práca a to, že za ňou videla výsledky. Tvrdí, že každý deň v práci je niečím zaujímavý. "Hlavne v tom, že vy si niečo naplánujete a ono to aj tak dopadne úplne inak, ako ste si najskôr mysleli," uviedla.
Pažitná tvrdí, že každá práca je náročná a ani tá jej nie je výnimkou. "Každá téma, na ktorej pracujeme, si najskôr vyžaduje štúdium literatúry, aby sme vedeli, čo nás čaká a neminie. Následne plánovanie samotných experimentov, 'vychytanie múch', keď to nejde tak, ako by sme chceli, prípadne keď sa prístroje rozhodnú, že si zoberú neohlásené voľno. Taktiež vyhodnocovanie samotných dát, musíte sa zamyslieť nad tým, čo vám vyšlo a prečo, žiaden prístroj nám priamo nedá výsledky aj s vysvetlivkami, a práve na to sme tu, aby sme to vedeli interpretovať," poznamenala.
Potešilo by ju, ak by sa podarilo ich základný výskum posunúť až na úroveň, keď by bol naozaj prospešný a využiteľný v medicínskej praxi. "Zjednodušilo a zrýchlilo by to diagnostiku rôznych ochorení a taktiež o čosi uľahčilo život pacientom. Ale na takéto závery je ešte priskoro a je potrebných ešte mnoho experimentov," dodala Pažitná.
"Taktiež by som možno trochu zmenila systém hodnotenia vedcov na základe množstva publikácií a zamerala sa viac na ich kvalitu. Publikovanie kvalitných výsledkov v dobrom časopise, ktorému predchádzali merania, optimalizácie a vyhodnocovanie, niekedy zaberie omnoho viac času ako si vieme predstaviť," poznamenala Pažitná.
Vedkyni udelili cenu Prevedy za štúdiu pod názvom Analýza zmien glykánového zloženia sér v súvislosti s tehotenskou cukrovkou pomocou microarray metódy založenej na lektínoch. TASR o tom informoval Miroslav Ferko z Centra experimentálnej medicíny SAV a občianskeho združenia Preveda.
Laureátka ocenenia povedala, že k vede ju to ťahalo už počas strednej školy. Viac sa k nej dostala až počas vysokej školy, kde síce nepracovala na ničom veľkom, ale napĺňala ju samotná práca a to, že za ňou videla výsledky. Tvrdí, že každý deň v práci je niečím zaujímavý. "Hlavne v tom, že vy si niečo naplánujete a ono to aj tak dopadne úplne inak, ako ste si najskôr mysleli," uviedla.
Pažitná tvrdí, že každá práca je náročná a ani tá jej nie je výnimkou. "Každá téma, na ktorej pracujeme, si najskôr vyžaduje štúdium literatúry, aby sme vedeli, čo nás čaká a neminie. Následne plánovanie samotných experimentov, 'vychytanie múch', keď to nejde tak, ako by sme chceli, prípadne keď sa prístroje rozhodnú, že si zoberú neohlásené voľno. Taktiež vyhodnocovanie samotných dát, musíte sa zamyslieť nad tým, čo vám vyšlo a prečo, žiaden prístroj nám priamo nedá výsledky aj s vysvetlivkami, a práve na to sme tu, aby sme to vedeli interpretovať," poznamenala.
Potešilo by ju, ak by sa podarilo ich základný výskum posunúť až na úroveň, keď by bol naozaj prospešný a využiteľný v medicínskej praxi. "Zjednodušilo a zrýchlilo by to diagnostiku rôznych ochorení a taktiež o čosi uľahčilo život pacientom. Ale na takéto závery je ešte priskoro a je potrebných ešte mnoho experimentov," dodala Pažitná.
