Londýn/Bratislava 3. augusta (TASR) - Brexit vo veľkom meradle ovplyvňuje aj akademickú pôdu - zohnať kvalitných vedcov z Európy je problém, keďže do Spojeného kráľovstva nechcú prísť. Pre TASR to povedala Monika Gullerová, slovenská profesorka a bádateľka, ktorá na Oxfordskej univerzite vedie svoje vlastné laboratórium.

"Veda je medzinárodná, nie je o nacionalizme, preto je brexit pre výskum v Spojenom kráľovstve jednou veľkou tragédiou," dodala. Nevôľa zahraničných akademikov voči pracovným ponukám v Británii ju preto neprekvapuje. Zdôraznila však, že univerzity a výskumné inštitúcie robia všetko preto, aby sa v tejto krajine cítili ako doma.

Slovenská profesorka na Liverpoolskej univerzite Erika Harrisová podľa vlastných slov zmenu postoja britských profesorov k zahraničným kolegov za 14 rokov svojho pôsobenia nezaznamenala. Naopak, akademické prostredie opisuje ako veľmi medzinárodné a proeurópske.

Dodala však, že i keď sa univerzita snaží zabezpečiť, aby aj po brexite zostali pracovné podmienky profesorov zo zahraničia nezmenené, zatiaľ nič nie je konkrétne. Finálny stav odchodu je stále predmetom diskusií.

"Niektorí akademici, ktorí v Británii pôsobia kratšie, premýšľajú viac o tom, či majú zostať," uviedla. "Odchod Británie z Európskej únie a spôsob, akým tento proces prebieha, zmenil postoj cudzincov voči Británii," uzavrela Harrisová.

Podľa profesorky sa však zmenil aj prístup Britov mimo univerzitného prostredia k cudzincom, najmä voči Východoeurópanom. "Bolo to veľmi viditeľné v čase referenda. To je výsledok kampane proti emigrantom," povedala.

Podiel na výsledku hlasovania do určitej miery pripisuje neinformovanosti širokej verejnosti, nacionalizmu a spôsobu, akým médiá pokryli túto problematiku.

Harrisová však o návrate na Slovensko nepremýšľa. V pláne to nemá ani Gullerová - napriek tomu, že nemá podľa vlastných slov žiadne informácie o zmene pracovných podmienok alebo obmedzení výskumu. "Brexit moje rozhodnutie zostať v Británii neovplyvnil, lebo ja stále verím, že veda je dôležitejšia ako politika a nacionalizmus," povedala.

Nejasné podmienky pobytu v Británii po odchode z EÚ sa netýkajú len zahraničných akademikov, ale aj študentov. Marek a Alica študujú na britských vysokých školách. On matematiku a ekonómiu v škótskom Glasgowe, ona psychológiu v Londýne. Obaja nastúpili na univerzity v septembri 2016, necelé tri mesiace po vyhlásení výsledkov referenda.

Pred príchodom do Škótska si Marek myslel, že ide do politicky stabilného prostredia, preto ho výsledok referenda prekvapil. Obával sa najmä možnej zmeny podmienok štúdia pre zahraničných študentov. Škótska vláda však prisľúbila, že pre európskych študentov budú naďalej platiť rovnaké podmienky, za akých na štúdium nastupovali.

Škótov opisuje ako priateľských ľudí, avšak v prístupe k cudzincom podľa neho záleží aj od ich politického presvedčenia. Napriek tomu sa ako zahraničný študent podľa vlastných slov stretol skôr s pozitívnymi reakciami. V referende o brexite 62 percent Škótov hlasovalo za zotrvanie v EÚ.

Pre Alicu bol výsledok referenda sklamaním. V čase, keď nastupovala na univerzitu, následky brexitu ešte neboli viditeľné, avšak tie sa podľa nej prejavia časom najmä v podobe finančných strát v oblasti vysokého školstva. V multikultúrnom Londýne, kde v prospech zotrvania Británie v EÚ hlasovalo 59,9 percenta obyvateľov, odpor k cudzincom nevníma.

Obaja študenti sa podľa svojich slov plánujú vrátiť na Slovensko, ale najprv by radi v Británii doštudovali. "Určite nad tým rozmýšľam viac než pred brexitom," povedala Alica, ktorá zvažuje, že bude pokračovať aj v magisterskom štúdiu. Odrádza ju však možnosť zvýšenia školských poplatkov. Momentálne študenti z krajín EÚ platia za štúdium rovnako ako britskí. Majú možnosť požiadať o pôžičku od tamojšej vlády v plnej výške školného.

Referendum o vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa uskutočnilo 23. júna 2016. Za odchod hlasovalo približne 52 percent Britov, proti bolo 48 percent občanov. Očakáva sa, že Británia opustí EÚ 29. marca 2019.