Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci v nasledujúcich rokoch plánujú dôkladne preskúmať údaje získané Euclidom.
Autor TASR
Paríž 24. mája (TASR) – Vesmírny teleskop Euclid Európskej vesmírnej agentúry (ESA) vo štvrtok zverejnil nové zábery vesmíru zachytávajúce obrovské množstvo žiariacich galaxií či hviezdnu škôlku. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Zverejnené zábery sú už druhým zverejneným súborom obrazových materiálov. Tentoraz sa teleskop pri skúmaní zameral na temnú hmotu a temnú energiu.
René Laureijs, ktorý pracuje na projekte vesmírneho teleskopu, pre AFP uviedol, že osobne sa najviac teší zo záberu masívnej kopy galaxií Abell 2390. Záber zachytáva viac než 50.000 galaxií vo vzdialenosti 2,7 miliardy svetelných rokov od Zeme.
Vesmírny teleskop Euclid v kope galaxií Abell 2390 zachytil aj slabé svetlo osirelých hviezd, teda hviezd vypudených medzi galaxie, uviedol francúzsky astronóm Jean-Charles Cuillandre, ktorý tiež pracuje na Euclidovi. Tieto vypudené hviezdy "vytvárajú akýsi mrak obklopujúci celú kopu galaxií," uviedol Cuillandre pre AFP.
Astronómovia sa domnievajú, že tento zvláštny fenomén poukazuje na prítomnosť temnej hmoty v priestore medzi galaxiami. Temná hmota spolu s temnou energiou podľa vedcov tvorí až 95 percent celého vesmíru, no súčasná veda o nich nemá takmer žiadne poznatky.
"(Osirelé hviezdy) sú teraz väzňom gravitácie temnej hmoty," tvrdí Laureijs. Zdôrazňuje však, že ide iba o nepriamu detekciu temnej hmoty a dodáva, že je príliš skoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov o temnej energii.
Euclid okrem toho v súhvezdí Orion zachytil dosiaľ najpodrobnejší záber hviezdnej škôlky Messier 78 vzdialenej 1300 svetelných rokov. Hviezdne škôlky sú oblasti, kde z oblaku plynu a prachu vznikajú nové hviezdy.
Laureijs tvrdí, že čosi také môže zachytiť iba Euclid, pretože má výrazne širší záber ako Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Ten je príliš "ďalekozraký" a zameriava sa skôr na menšie, no vzdialenejšie oblasti.
Misia vesmírneho teleskopu Euclid, ktorá sa začala minulý rok, však neprebiehala úplne hladko. Astronómovia v marci opatrným zahriatím zrkadiel teleskopu roztopili tenkú vrstvu ľadu, ktorá ich pomaly zahmlievala. Podľa Laureijsa niektoré dáta svedčia o tom, že sa na zrkadlách opäť tvorí ľad, no dodáva, že tím má čas, aby vymyslel nejaké riešenie.
Vedci v nasledujúcich rokoch plánujú dôkladne preskúmať údaje získané Euclidom. Dúfajú, že sa im v nich podarí nájsť všemožné vesmírne telesá, napríklad aj bludné planéty, ktoré vesmírom putujú osamotene bez toho, aby obiehali okolo nejakej hviezdy.
Zverejnené zábery sú už druhým zverejneným súborom obrazových materiálov. Tentoraz sa teleskop pri skúmaní zameral na temnú hmotu a temnú energiu.
René Laureijs, ktorý pracuje na projekte vesmírneho teleskopu, pre AFP uviedol, že osobne sa najviac teší zo záberu masívnej kopy galaxií Abell 2390. Záber zachytáva viac než 50.000 galaxií vo vzdialenosti 2,7 miliardy svetelných rokov od Zeme.
Vesmírny teleskop Euclid v kope galaxií Abell 2390 zachytil aj slabé svetlo osirelých hviezd, teda hviezd vypudených medzi galaxie, uviedol francúzsky astronóm Jean-Charles Cuillandre, ktorý tiež pracuje na Euclidovi. Tieto vypudené hviezdy "vytvárajú akýsi mrak obklopujúci celú kopu galaxií," uviedol Cuillandre pre AFP.
Astronómovia sa domnievajú, že tento zvláštny fenomén poukazuje na prítomnosť temnej hmoty v priestore medzi galaxiami. Temná hmota spolu s temnou energiou podľa vedcov tvorí až 95 percent celého vesmíru, no súčasná veda o nich nemá takmer žiadne poznatky.
"(Osirelé hviezdy) sú teraz väzňom gravitácie temnej hmoty," tvrdí Laureijs. Zdôrazňuje však, že ide iba o nepriamu detekciu temnej hmoty a dodáva, že je príliš skoro na vyvodzovanie akýchkoľvek záverov o temnej energii.
Euclid okrem toho v súhvezdí Orion zachytil dosiaľ najpodrobnejší záber hviezdnej škôlky Messier 78 vzdialenej 1300 svetelných rokov. Hviezdne škôlky sú oblasti, kde z oblaku plynu a prachu vznikajú nové hviezdy.
Laureijs tvrdí, že čosi také môže zachytiť iba Euclid, pretože má výrazne širší záber ako Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Ten je príliš "ďalekozraký" a zameriava sa skôr na menšie, no vzdialenejšie oblasti.
Misia vesmírneho teleskopu Euclid, ktorá sa začala minulý rok, však neprebiehala úplne hladko. Astronómovia v marci opatrným zahriatím zrkadiel teleskopu roztopili tenkú vrstvu ľadu, ktorá ich pomaly zahmlievala. Podľa Laureijsa niektoré dáta svedčia o tom, že sa na zrkadlách opäť tvorí ľad, no dodáva, že tím má čas, aby vymyslel nejaké riešenie.
Vedci v nasledujúcich rokoch plánujú dôkladne preskúmať údaje získané Euclidom. Dúfajú, že sa im v nich podarí nájsť všemožné vesmírne telesá, napríklad aj bludné planéty, ktoré vesmírom putujú osamotene bez toho, aby obiehali okolo nejakej hviezdy.
