Prvá kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracujú ESA a ruský Roskosmos, odštartovala z kazašského Bajkonuru 14. marca.
Autor Tablet.TV
Berlín 16. októbra (TASR) - Európska kozmická agentúra (ESA) dnes vyslala experimentálnu sondu Schiaparelli na poslednú časť jej cesty pred pristátím na Marse, kde má skúmať atmosféru planéty a pátrať po stopách života. ESA uviedla, že pristávací modul Schiaparelli sa dnes oddelil od materskej lode, ako bolo plánované a pripravil sa na kontrolovaný zostup na povrch červenej planéty v stredu.
Oznámila to tlačová agentúra AP.
Prvá kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracujú ESA a ruský Roskosmos, odštartoval z kazašského Bajkonuru 14. marca. Družicu do vesmíru vyniesla ruská raketa Proton.
Schiaparelli bude fotografovať Mars a uskutočňovať na jeho povrchu vedecké merania, ale jeho hlavným cieľom je otestovať technológie, ktoré umožnia, aby na Marse v roku 2018 dosadlo robotické vozidlo. Na tejto misii sa budú podieľať aj Česi, informoval Český rozhlas.
Počas pristávacieho procesu v roku 2003 sa stratila sonda Beagle-2 a tomu sa chce ESA tentoraz vyhnúť.
Materská loď modulu Schiaparelli zostane na obežnej dráhy a bude analyzovať plyny v atmosfére.
"Projekt ExoMars patrí pre Európsku vesmírnu agentúru k najväčším výzvam. Štatisticky sú misie na Mars úspešné len z 50 percent. My preto chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme patrili k tej úspešnej polovici," povedal v marci Českému rozhlasu riaditeľ Európskeho strediska kozmických operácií Rolf Densing.
Pripomenul, že na Mars je možné lietať iba každé dva roky, čo súvisí s konšteláciou tejto planéty a planéty Zem. Štartovacie okno je navyše iba niekoľkodňové - keď sa štart nevydarí, musí sa čakať ďalšie dva roky.
Oznámila to tlačová agentúra AP.
Prvá kozmická sonda projektu ExoMars, na ktorom spolupracujú ESA a ruský Roskosmos, odštartoval z kazašského Bajkonuru 14. marca. Družicu do vesmíru vyniesla ruská raketa Proton.
Schiaparelli bude fotografovať Mars a uskutočňovať na jeho povrchu vedecké merania, ale jeho hlavným cieľom je otestovať technológie, ktoré umožnia, aby na Marse v roku 2018 dosadlo robotické vozidlo. Na tejto misii sa budú podieľať aj Česi, informoval Český rozhlas.
Počas pristávacieho procesu v roku 2003 sa stratila sonda Beagle-2 a tomu sa chce ESA tentoraz vyhnúť.
Materská loď modulu Schiaparelli zostane na obežnej dráhy a bude analyzovať plyny v atmosfére.
"Projekt ExoMars patrí pre Európsku vesmírnu agentúru k najväčším výzvam. Štatisticky sú misie na Mars úspešné len z 50 percent. My preto chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme patrili k tej úspešnej polovici," povedal v marci Českému rozhlasu riaditeľ Európskeho strediska kozmických operácií Rolf Densing.
Pripomenul, že na Mars je možné lietať iba každé dva roky, čo súvisí s konšteláciou tejto planéty a planéty Zem. Štartovacie okno je navyše iba niekoľkodňové - keď sa štart nevydarí, musí sa čakať ďalšie dva roky.