Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia UNESCO a veda

Vo vesmíre je prvý drevený satelit, vyrobili ho v Japonsku

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Drevo je podľa neho vo vesmíre odolnejšie ako na Zemi, pretože tam nie je voda ani kyslík, takže nebude hniť ani sa nevznieti.

Kjóto 5. novembra (TASR) — Raketa Falcon 9 americkej súkromnej spoločnosti Space X vyniesla v utorok ráno do vesmíru nepilotovanú loď Dragon, ktorá na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) dopraví takmer tri tony nákladu vrátane prvého dreveného satelitu vyrobeného v Japonsku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Raketa odštartovala o 03.39 h SEČ z Kennedyho vesmírneho centra na Floride. Japonská družica zostane zhruba mesiac na ISS, potom ju vypustia do otvoreného vesmíru.

Družicu LignoSat (lignum je latiský výraz pre drevo) vyvinula Kjótska univerzita v spolupráci so spoločnosťou Sumitomo Forestry, špecializujúcou sa na stavbu drevených domov. Má tvar kocky vážiacej jeden kilogram s hranami dlhými desať centimetrov a vyrobená je bez použitia skrutiek a lepidla z druhu magnólie nazývanej honoki, ktorá v Japonsku rastie v horách a používa sa na výrobu pošiev pre meče.

„S drevom, materiálom, ktorý dokážeme získať sami, budeme môcť stavať domy a žiť a pracovať vo vesmíre,“ povedal astronaut a výskumník z Kjótskej univerzity Takao Doi. Jeho tím chce v priebehu nasledujúcich 50 rokov začať sadiť stromy a stavať drevené domy na Mesiaci a Marse.

„Lietadlá zo začiatku 20. storočia boli vyrobené z dreva,“ povedal profesor Kjótskej univerzity Kodži Murata. Drevo je podľa neho vo vesmíre odolnejšie ako na Zemi, pretože tam nie je voda ani kyslík, takže nebude hniť ani sa nevznieti. Drevený satelit tiež minimalizuje vplyv na životné prostredie na konci svojej životnosti.

Po vypustení do vesmíru zostane LignoSat šesť mesiacov na obežnej dráhe a jeho elektronické komponenty budú merať, ako drevo odoláva extrémnym podmienkam vo vesmíre. Pri obehu okolo Zeme budú totiž teploty každých 45 minút kolísať od mínus 100 do plus 100 stupňov Celzia, keď sa družica dostane do tieňa a potom zasa na svetlo.