Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Autor TASR
Svet 21. mája (TASR) - Jeden z najdlhších experimentov na svete, prvá štúdia svojho druhu, pokroky pri skúmaní DNA, nový druh krokodíla, ďalší robot na Marse a hygiena vo vesmíre. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Botanik William James Beal zozbieral v roku 1879 tisíce rôznych semien z okolia mesta East Lansing v americkom štáte Michigan, ktoré potom uchoval vo fľašiach a zakopal na tajnom mieste na území Michiganskej štátnej univerzity. Jeho cieľom bolo zistiť, či tieto semená vyklíčia po rokoch, desaťročiach či stáročiach "spánku".
V polovici apríla sa piati bádatelia pod rúškom noci vybrali vykopať jednu z týchto fliaš, aby mohli pokračovať v jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií na svete.
Ešte nejaký čas potrvá, kým vedecký tím definitívne zistí, aké rastliny vyrástli, a určí, ktoré semená nie sú životaschopné. V nasledujúcich týždňoch sa pokúsia všetky zvyšné semená povzbudiť k vyklíčeniu. Medzi bežné spôsoby patrí ošetrenie chladom, vystavenie semena dymu či postrek rastovým hormónom. Vedci taktiež môžu väčšie semená narezať.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento týždeň naopak informovala o úplne novej štúdii - prvej svojho druhu -, ktorá ukázala, že v roku 2016 zomrelo v súvislosti s dlhou pracovnou dobou 745.000 ľudí na infarkt myokardu alebo na iné srdcovo-cievne choroby.
Výskumom sa zistilo, že týždenná práca v rozmedzí 55 hodín a viac sa v porovnaní s pracovným týždňom pozostávajúcim z 35 až 40 hodín viaže s 35-percentným nárastom rizika infarktu myokardu a 17-percentným nárastom rizika úmrtia na iné srdcovo-cievne choroby. WHO tvrdí, že tento trend sa môže ešte zhoršiť v dôsledku koronavírusovej pandémie.
Vedci taktiež zistili, že 8 miliónov rokov stará lebka krokodíla, objavená v roku 2009 v Severnom teritóriu Austrálie, patrí doposiaľ neznámemu druhu. Predpokladá sa, že žil na území Austrálie pred približne 25 miliónmi rokov. Vedecky má byť pomenovaný v roku 2022.
Experti zároveň vyvinuli novú metódu značenia DNA, ktorú bude možné v budúcnosti využiť pri jej sekvenovaní s využitím elektrochemickej detekcie. Novú metódu vyvinul medzinárodný vedecký tím na čele s Michalom Hockom z Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied Českej republiky a Ciarou K. O'Sullivanovou zo španielskej Universitat Rovira i Virgili.
Novinka v podobe elektrochemického kódovania DNA prináša mnoho výhod vrátane jednoduchšej, rýchlejšej a lacnejšej analýzy. Nová metóda sa môže uplatniť pri sekvenovaní DNA, v diagnostike, ale aj pri vývoji nových DNA čipov (zariadení, ktoré slúžia na rýchlu analýzu genetickej informácie).
Veľký úspech si tento týždeň pripísal čínsky vesmírny program - jeho diaľkovo riadené robotické vozidlo (rover) Ču-žung poslalo na Zem svoje prvé snímky zhotovené na Marse. Na červenej planéte pristál 14. mája, čím sa Čína stala po Spojených štátoch len druhou krajinou, ktorej sa na povrch Marsu podarilo dostať svoje robotické vozidlo.
Vedci však v rámci výskumu pod záštitou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) nezabúdajú ani na ľudí a ich pohodlie pri pobyte vo vesmíre. Pokúšajú sa vyvinúť skafandre, ktorých nosenie nebude pre astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) odpudzujúce. Niektoré vrstvy tohto ochranného odevu, ktorý si musia medzi sebou astronauti vzájomne vymieňať, sú totiž často kontaminované látkami vylučovanými ľudským organizmom.
Ako uvádza ESA, štandardnou metódou prevencie biologickej kontaminácie je použitie antimikrobiálnych materiálov, ako je striebro alebo meď, ktorých ióny v kombinácii s kyslíkom alebo vodou narušujú normálne fungovanie mikrobiálnej fyziológie. "Problém je v tom, že ich dlhodobé používanie môže vyvolať podráždenie pokožky, zatiaľ čo samotné kovy môžu časom degradovať," vysvetlila vedúca vedecká pracovníčka Seda Özdemirová-Fritzová z Rakúskeho vesmírneho fóra (Österreichisches Weltraum Forum, ÖWF), hlavného kontraktora tohto projektu.
S cieľom vyvinúť alternatívu k tejto metóde spolupracujeme so spoločnosťou Vienna Textile Lab, ktorá pracuje s mikroorganizmami produkujúcimi tzv. sekundárne metabolity. Tieto zlúčeniny sú zvyčajne farebné a niektoré majú všestranné vlastnosti: antimikrobiálne, antivírusové a protiplesňové.
