Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V okolí týchto hôr navyše nie sú žiadne krátery po asteroidoch či meteoritoch, čo naznačuje, že tieto stopy po nárazoch kozmických telies boli prekryté relatívne nedávnymi geologickými udalosťami.
Autor TASR
Washington 30. marca (TASR) - Vedci objavili na trpasličej planéte Pluto skupinu spojených kryovulkánov – ľadových sopiek –, pričom niektoré dosahujú výšku 7000 metrov a priemer 10 – 150 kilometrov. Tento objav vyvolal aj debatu o pôvode tepla, ktoré vytvára podmienky na vznik sopečnej činnosti. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Dva vrchy, ktoré sa týčia nad povrchom Pluta, sú vo vedeckej komunite predmetom diskusií od roku 2015, keď boli po prvý raz spozorované sondou New Horizons. Niektorí bádatelia už vtedy špekulovali, že môže ísť o kryovulkány, ktoré chrlia obrovské množstvá ľadovej zmesi.
V okolí týchto hôr navyše nie sú žiadne krátery po asteroidoch či meteoritoch, čo naznačuje, že tieto stopy po nárazoch kozmických telies boli prekryté relatívne nedávnymi geologickými udalosťami. Na Plute však neexistuje dôkaz o existencií platňovej tektoniky, ktorá na Zemi prispieva k vzniku a rastu hôr.
Výskumníčka projektu New Horizons Kelsi Singerová a jej kolegovia však boli opatrní, pretože tzv. ľadový vulkanizmus je pomerne zriedkavý jav. "Je to teoretický možné, ale v slnečnej sústave neexistuje veľa iných príkladov, všetky vyzerajú veľmi odlišne a nijaké z nich sa nepodobajú tomu, čo vidno na Plute," priblížila Singerová.
Od roku 2015 však vedci získali viac informácií vrátane topografických a iných údajov, ktoré im umožnili dospieť k záveru, že neobvyklé geologické útvary sú naozaj sopky, aj keď sa výrazné líšia od sopiek na Zemi.
Kryovulkánky na Plute majú na svojom vrchu namiesto tradičnej kaldery (sopečného kráteru) kupolu. Ako vysvetľuje Singerová, "myslíme si, že (sopečný) materiál je vylučovaný zo spodku." Sopky chrlia podľa dostupných údajov najmä ľad zmiešaný s určitými nemrznúcimi látkami, napríklad metanolom či amoniakom. Aj napriek tomu je však podľa Singerovej táto zmes len ťažko naozaj tekutá, lebo priemerná teplota na Plute je 40 Kelvinov, teda 233 stupňov Celzia pod nulou.
"Takže je to pravdepodobne buď kašovitý materiál, alebo môže byť dokonca väčšinou v pevnom stave – tak, ako je pevný ľadovec," ktorý sa napriek tomu stále hýbe a mení, dodala Singerová.
Aj toto vysvetlenie je však celkom prekvapujúce, pokračuje Singerová. Vzhľadom na extrémne nízku teplotu by sa tento materiál totiž nemal vôbec hýbať. Je teda možné, že jadro Pluta je teplejšie, než sa doteraz predpokladalo a že teplo vytvorené rozpadom jeho rádioaktívnych prvkov sa v pravidelných intervaloch uvoľňuje a spôsobuje sopečné erupcie.
Ako však poznamenáva výskumníčka, zatiaľ ide iba o možné vysvetlenia vedeckého tímu, ktorý má len veľmi málo informácií o tom, čo sa deje pod povrchom Pluta. Pôvodný predpoklad, že Pluto je nečinná guľa ľadu, však začína pôsobiť čoraz nepravdepodobnejšie, komentuje The Guardian.
Dva vrchy, ktoré sa týčia nad povrchom Pluta, sú vo vedeckej komunite predmetom diskusií od roku 2015, keď boli po prvý raz spozorované sondou New Horizons. Niektorí bádatelia už vtedy špekulovali, že môže ísť o kryovulkány, ktoré chrlia obrovské množstvá ľadovej zmesi.
V okolí týchto hôr navyše nie sú žiadne krátery po asteroidoch či meteoritoch, čo naznačuje, že tieto stopy po nárazoch kozmických telies boli prekryté relatívne nedávnymi geologickými udalosťami. Na Plute však neexistuje dôkaz o existencií platňovej tektoniky, ktorá na Zemi prispieva k vzniku a rastu hôr.
Výskumníčka projektu New Horizons Kelsi Singerová a jej kolegovia však boli opatrní, pretože tzv. ľadový vulkanizmus je pomerne zriedkavý jav. "Je to teoretický možné, ale v slnečnej sústave neexistuje veľa iných príkladov, všetky vyzerajú veľmi odlišne a nijaké z nich sa nepodobajú tomu, čo vidno na Plute," priblížila Singerová.
Od roku 2015 však vedci získali viac informácií vrátane topografických a iných údajov, ktoré im umožnili dospieť k záveru, že neobvyklé geologické útvary sú naozaj sopky, aj keď sa výrazné líšia od sopiek na Zemi.
Kryovulkánky na Plute majú na svojom vrchu namiesto tradičnej kaldery (sopečného kráteru) kupolu. Ako vysvetľuje Singerová, "myslíme si, že (sopečný) materiál je vylučovaný zo spodku." Sopky chrlia podľa dostupných údajov najmä ľad zmiešaný s určitými nemrznúcimi látkami, napríklad metanolom či amoniakom. Aj napriek tomu je však podľa Singerovej táto zmes len ťažko naozaj tekutá, lebo priemerná teplota na Plute je 40 Kelvinov, teda 233 stupňov Celzia pod nulou.
"Takže je to pravdepodobne buď kašovitý materiál, alebo môže byť dokonca väčšinou v pevnom stave – tak, ako je pevný ľadovec," ktorý sa napriek tomu stále hýbe a mení, dodala Singerová.
Aj toto vysvetlenie je však celkom prekvapujúce, pokračuje Singerová. Vzhľadom na extrémne nízku teplotu by sa tento materiál totiž nemal vôbec hýbať. Je teda možné, že jadro Pluta je teplejšie, než sa doteraz predpokladalo a že teplo vytvorené rozpadom jeho rádioaktívnych prvkov sa v pravidelných intervaloch uvoľňuje a spôsobuje sopečné erupcie.
Ako však poznamenáva výskumníčka, zatiaľ ide iba o možné vysvetlenia vedeckého tímu, ktorý má len veľmi málo informácií o tom, čo sa deje pod povrchom Pluta. Pôvodný predpoklad, že Pluto je nečinná guľa ľadu, však začína pôsobiť čoraz nepravdepodobnejšie, komentuje The Guardian.
