Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas 25 rokov v jednej firme Kilby vyvíjal aplikácie pre čipy vo vojenskej i priemyselnej oblasti.
Autor TASR
Dallas/Bratislava 20. júna (TASR) – Autor integrovaného obvodu používaného v počítačových čipoch Jack Kilby, laureát Nobelovej ceny za fyziku, zomrel pred desiatimi rokmi 20. júna 2005 v Dallase v Texase v USA.
Invenčný inžinier sa narodil 8. novembra 1923 v Great Bend v Kansase v USA. Vyštudoval na univerzite v Illinois (USA), kde sa venoval najmä elektronike, ktorú v tom čase predstavovali elektrónky. Štúdium ukončil v roku 1947, len rok predtým, ako došlo k objavu tranzistora (polovodičová súčiastka, používa sa ako zosilňovač, spínač, stabilizátor a modulátor elektrického napätia).
Počas 25 rokov v jednej firme Kilby vyvíjal aplikácie pre čipy vo vojenskej i priemyselnej oblasti. Držiteľ 60 patentov sa okrem iného podieľal aj na vývoji vreckovej kalkulačky a tepelnej tlačiarne. V rokoch 1978-1984 bol profesorom na Texas A&M University v USA. V posledných rokoch života pracoval na zdokonaľovaní výroby solárnej energie.
V lete 1958 začal pracovať v spoločnosti Texas Instruments v laboratóriu na miniaturizáciu zariadení v Dallase. Jeho prelomový vynález, integrovaný obvod (mikročip), ktorý odštartoval vek elektroniky, prišiel na svet počas dvoch týždňov celozávodnej dovolenky v tejto firme, na ktorú on ako nový zamestnanec v tom čase nemal nárok.
Kilby premýšľajúc v opustených priestoroch laboratória o tom, ako sa vyhnúť obrovskému množstvu káblov vo vnútri počítačov, prišiel na bláznivú myšlienku vyrezať celú súčiastku z jedného materiálu – polovodiča. A fungovalo to. Prvý integrovaný obvod o veľkosti kancelárskej spinky bol predchodcom takých vynálezov, ako je čip typu Pentium, ktorý sa nachádza v dnešných počítačoch.
Dnes sú mikročipy používané v mnohých neodmysliteľných prístrojoch každodenného života, od automatických práčok po výkonné počítače.
Za celoživotnú prácu ocenili Jacka Kilbyho v roku 2000 Nobelovou cenou za fyziku.
V roku 1982 ho uviedli do americkej siene slávy vynálezcov (National Inventors Hall of Fame).
Jack Kilby zomrel 20. júna 2005 v americkom Dallase vo veku 81 rokov po krátkom boji s rakovinou.
Invenčný inžinier sa narodil 8. novembra 1923 v Great Bend v Kansase v USA. Vyštudoval na univerzite v Illinois (USA), kde sa venoval najmä elektronike, ktorú v tom čase predstavovali elektrónky. Štúdium ukončil v roku 1947, len rok predtým, ako došlo k objavu tranzistora (polovodičová súčiastka, používa sa ako zosilňovač, spínač, stabilizátor a modulátor elektrického napätia).
Počas 25 rokov v jednej firme Kilby vyvíjal aplikácie pre čipy vo vojenskej i priemyselnej oblasti. Držiteľ 60 patentov sa okrem iného podieľal aj na vývoji vreckovej kalkulačky a tepelnej tlačiarne. V rokoch 1978-1984 bol profesorom na Texas A&M University v USA. V posledných rokoch života pracoval na zdokonaľovaní výroby solárnej energie.
V lete 1958 začal pracovať v spoločnosti Texas Instruments v laboratóriu na miniaturizáciu zariadení v Dallase. Jeho prelomový vynález, integrovaný obvod (mikročip), ktorý odštartoval vek elektroniky, prišiel na svet počas dvoch týždňov celozávodnej dovolenky v tejto firme, na ktorú on ako nový zamestnanec v tom čase nemal nárok.
Kilby premýšľajúc v opustených priestoroch laboratória o tom, ako sa vyhnúť obrovskému množstvu káblov vo vnútri počítačov, prišiel na bláznivú myšlienku vyrezať celú súčiastku z jedného materiálu – polovodiča. A fungovalo to. Prvý integrovaný obvod o veľkosti kancelárskej spinky bol predchodcom takých vynálezov, ako je čip typu Pentium, ktorý sa nachádza v dnešných počítačoch.
Dnes sú mikročipy používané v mnohých neodmysliteľných prístrojoch každodenného života, od automatických práčok po výkonné počítače.
Za celoživotnú prácu ocenili Jacka Kilbyho v roku 2000 Nobelovou cenou za fyziku.
V roku 1982 ho uviedli do americkej siene slávy vynálezcov (National Inventors Hall of Fame).
Jack Kilby zomrel 20. júna 2005 v americkom Dallase vo veku 81 rokov po krátkom boji s rakovinou.
