Jeho otec i starý otec sa venovali výskumu mechaniky zvukov. Jeho to priviedlo k vyučovaniu nepočujúcich a neskôr k vynálezu telefónu.
Autor TASR
Edinburgh/Bratislava 3. marca (TASR) - Britsko-americký vynálezca a pedagóg Alexander Graham Bell má škótsky pôvod. Jeho otec i starý otec sa venovali výskumu mechaniky zvukov. Jeho to priviedlo k vyučovaniu nepočujúcich a neskôr k vynálezu telefónu. Dnes uplynulo 170 rokov od jeho narodenia.
Alexander Graham Bell sa narodil 3. marca 1847 v škótskom Edinburghu vo Veľkej Británii. Rodina sa v roku 1870 presťahovala do Kanady. O rok neskôr sa Graham Bell stal učiteľom v americkej bostonskej škole pre hluchonemých. K pomáhaniu nepočujúcim ho priviedla hluchota jeho matky, s ktorou sa musela vyrovnať už ako dospelá.
Bell si otvoril v Bostone vlastnú školu reči. Jej financovanie mu umožnil budúci svokor a jeho podporovateľmi sa stali aj rodičia nepočujúcich detí, ktoré Bell vyučoval. Bell, sám nie veľmi zručný, si vzal za asistenta Thomasa Watsona, ktorý mu pomáhal pri experimentoch s telegrafom. V spolupráci s ušným špecialistom Clarencom Blakeom sa zaoberal možnosťou záznamu zvukových vibrácií. Výsledkom mnohých experimentov bol prenos zvuku po vedení - telefón. Graham Bell sa pritom dostal do sporu s ďalším vynálezcom Elishom Greyom, ktorý o patent na telefón požiadal iba niekoľko hodín po Bellovi.
Verejnosť sa s vynálezom telefónu po prvý raz zoznámila počas veľtrhu v americkej Filadelfii v júni 1876.
Hneď, ako atrament na patente zaschol, Bell založil spoločnosť Bell Telephone Company (1877). V roku 1886 malo telefón zavedených viac ako 150.000 amerických domácností. Prvý transkontinentálny telefonický rozhovor sa uskutočnil v januári 1915 medzi americkými mestami New York a San Francisco.
Jeho kariéra však vynálezom telefónu neskončila. Naďalej pracoval v oblasti prenosu a transformácie zvukov, zdokonaľoval svoje metódy ako naučiť nepočujúcich hovoriť a konal medicínske experimenty. Do jeho pedagogickej opatery sa dostala napríklad aj nepočujúca a nevidiaca Helena Kellerová, prvá osoba s dvojnásobným hendikepom, ktorá sa naučila hovoriť.
Svoj významný podiel má Alexander Graham Bell aj na časopise National Geographic, vychádzajúcom dodnes. Získal 18 vlastných patentov a na 12 bol spoluautorom.
Alexander Graham Bell zomrel 2. augusta 1922 vo svojom dome Beinn Bhreagh v Kanade počas diktovania príspevku do časopisu. Dožil sa 75 rokov.
List, v ktorom Alexander Graham Bell spísal pre svojich rodičov inštrukcie pre uzemnenie telefónu sa stal v januári 2012 predmetom dražby v meste Amherst v americkom štáte Massachusetts. Sedemstranový list z roku 1878 obsahoval podrobné inštrukcie vrátane dvoch náčrtov, v ktorých Bell popísal postup natiahnutia telefónnych káblov s cieľom ochrany pred účinkami blesku. Bell napísal list len dva roky po tom, čo získal patent na telefón.
Alexander Graham Bell sa narodil 3. marca 1847 v škótskom Edinburghu vo Veľkej Británii. Rodina sa v roku 1870 presťahovala do Kanady. O rok neskôr sa Graham Bell stal učiteľom v americkej bostonskej škole pre hluchonemých. K pomáhaniu nepočujúcim ho priviedla hluchota jeho matky, s ktorou sa musela vyrovnať už ako dospelá.
Bell si otvoril v Bostone vlastnú školu reči. Jej financovanie mu umožnil budúci svokor a jeho podporovateľmi sa stali aj rodičia nepočujúcich detí, ktoré Bell vyučoval. Bell, sám nie veľmi zručný, si vzal za asistenta Thomasa Watsona, ktorý mu pomáhal pri experimentoch s telegrafom. V spolupráci s ušným špecialistom Clarencom Blakeom sa zaoberal možnosťou záznamu zvukových vibrácií. Výsledkom mnohých experimentov bol prenos zvuku po vedení - telefón. Graham Bell sa pritom dostal do sporu s ďalším vynálezcom Elishom Greyom, ktorý o patent na telefón požiadal iba niekoľko hodín po Bellovi.
Verejnosť sa s vynálezom telefónu po prvý raz zoznámila počas veľtrhu v americkej Filadelfii v júni 1876.
Hneď, ako atrament na patente zaschol, Bell založil spoločnosť Bell Telephone Company (1877). V roku 1886 malo telefón zavedených viac ako 150.000 amerických domácností. Prvý transkontinentálny telefonický rozhovor sa uskutočnil v januári 1915 medzi americkými mestami New York a San Francisco.
Jeho kariéra však vynálezom telefónu neskončila. Naďalej pracoval v oblasti prenosu a transformácie zvukov, zdokonaľoval svoje metódy ako naučiť nepočujúcich hovoriť a konal medicínske experimenty. Do jeho pedagogickej opatery sa dostala napríklad aj nepočujúca a nevidiaca Helena Kellerová, prvá osoba s dvojnásobným hendikepom, ktorá sa naučila hovoriť.
Svoj významný podiel má Alexander Graham Bell aj na časopise National Geographic, vychádzajúcom dodnes. Získal 18 vlastných patentov a na 12 bol spoluautorom.
Alexander Graham Bell zomrel 2. augusta 1922 vo svojom dome Beinn Bhreagh v Kanade počas diktovania príspevku do časopisu. Dožil sa 75 rokov.
List, v ktorom Alexander Graham Bell spísal pre svojich rodičov inštrukcie pre uzemnenie telefónu sa stal v januári 2012 predmetom dražby v meste Amherst v americkom štáte Massachusetts. Sedemstranový list z roku 1878 obsahoval podrobné inštrukcie vrátane dvoch náčrtov, v ktorých Bell popísal postup natiahnutia telefónnych káblov s cieľom ochrany pred účinkami blesku. Bell napísal list len dva roky po tom, čo získal patent na telefón.