Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V polovici 50. rokov dvadsiateho storočia začala jeho kariéra testovacieho pilota v NACA.
Autor TASR
Wapakoneta/Bratislava 5. augusta (TASR) - Americký astronaut, účastník letu Gemini 8 a veliteľ Apolla 11 Neil Alden Armstrong by sa v stredu 5. augusta dožil 85 rokov.
Bol prvým človekom, ktorý položil nohu na povrch Mesiaca a potom sa šťastne vrátil späť na Zem. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," vypočulo si vtedy jeho slávnu vetu vyše 500 miliónov televíznych divákov po celom svete.
Neil Alden Armstrong sa narodil 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta v americkom štáte Ohio. Prvý let absolvoval vo vtedy neobvykle nízkom veku šiestich rokov a pilotný preukaz získal ako 16-ročný. V mladosti sa rozhodol pre štúdium leteckého inžinierstva na Purdueovej univerzite (Purdue University), ktorú ukončil ziskom titulu v roku 1955. Stal sa vojenským letcom a neskôr absolvoval 78 bojových zásahov v kórejskej vojne.
V polovici 50. rokov dvadsiateho storočia začala jeho kariéra testovacieho pilota v NACA (predchodkyňa NASA - Národný úrad pre letectvo a vesmír) na základni Edwards v americkej Kalifornii. Otestoval viac ako 50 nových strojov, pričom sa neraz ocitol v nebezpečných situáciách a vzlietol do výšky viac ako 62 kilometrov.
Armstrong však chcel vzlietnuť ešte vyššie. Prvý krok k splneniu tohto sna sa mu podaril v roku 1962. NASA ho prijal do kolektívu astronautov a v roku 1966 bol hlavným pilotom vesmírnej lode Gemini 8, ktorá sa na orbite spojila s druhou nepilotovanou vesmírnou loďou. O tri roky neskôr sa Neil Armstrong stal veliteľom vesmírnej lode Apollo 11 smerujúcej k Mesiacu a vlastnoručne riadil lunárny modul Eagle, ktorý pristál na Mesiaci. Vystúpil z neho ako prvý, ešte pred svojím kolegom Edvinom "Buzzom" Aldrinom. Tak znel príkaz zo strediska riadenia letu. NASA tým zrejme chcela oceniť skutočnosť, že Armstrong sa napriek svojej kariére nikdy neuchýlil k prázdnym manierom hviezd. Astronauti chodili po Mesiaci takmer tri hodiny, počas ktorých zbierali vzorky, vykonávali experimenty a fotografovali.
V prvých týždňoch po návrate z Mesiaca bol Neil Armstrong ešte členom posádky, ktorú oslavoval celý svet. Onedlho však oznámil, že do vesmíru už letieť nechce a v roku 1971 opustil NASA úplne.
Stal sa profesorom na Cincinnatskej univerzite, vyučoval letecké a vesmírne inžinierstvo, sporadicky vystupoval ako hovorca a bol členom predstavenstiev niekoľkých podnikov. Keď 44. prezident USA Barack Obama v roku 2010 oznámil, že USA už nebude pokračovať v mesačnom programe NASA, nemohol legendárny astronaut mlčať. V otvorenom liste Armstrong varoval verejnosť, že týmto rozhodnutím sa USA "prepadajú vo výskume vesmíru na druhotriednu pozíciu".
V posledných rokoch žil Neil Alden Armstrong v ústraní so svojou manželkou Carol. Dlhšiu dobu bojoval s problémami so srdcom, už mu nepomohol ani voperovaný srdcový bypass.
Astronaut Neil Armstrong zomrel 25. augusta 2012 v Cincinnati v americkom Ohiu vo veku 82 rokov. Jeho meno nesú mnohé ulice a budovy, múzeum v rodnom meste i hviezda na Hollywoodskom chodníku slávy.
Bol prvým človekom, ktorý položil nohu na povrch Mesiaca a potom sa šťastne vrátil späť na Zem. "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," vypočulo si vtedy jeho slávnu vetu vyše 500 miliónov televíznych divákov po celom svete.
Neil Alden Armstrong sa narodil 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta v americkom štáte Ohio. Prvý let absolvoval vo vtedy neobvykle nízkom veku šiestich rokov a pilotný preukaz získal ako 16-ročný. V mladosti sa rozhodol pre štúdium leteckého inžinierstva na Purdueovej univerzite (Purdue University), ktorú ukončil ziskom titulu v roku 1955. Stal sa vojenským letcom a neskôr absolvoval 78 bojových zásahov v kórejskej vojne.
V polovici 50. rokov dvadsiateho storočia začala jeho kariéra testovacieho pilota v NACA (predchodkyňa NASA - Národný úrad pre letectvo a vesmír) na základni Edwards v americkej Kalifornii. Otestoval viac ako 50 nových strojov, pričom sa neraz ocitol v nebezpečných situáciách a vzlietol do výšky viac ako 62 kilometrov.
Armstrong však chcel vzlietnuť ešte vyššie. Prvý krok k splneniu tohto sna sa mu podaril v roku 1962. NASA ho prijal do kolektívu astronautov a v roku 1966 bol hlavným pilotom vesmírnej lode Gemini 8, ktorá sa na orbite spojila s druhou nepilotovanou vesmírnou loďou. O tri roky neskôr sa Neil Armstrong stal veliteľom vesmírnej lode Apollo 11 smerujúcej k Mesiacu a vlastnoručne riadil lunárny modul Eagle, ktorý pristál na Mesiaci. Vystúpil z neho ako prvý, ešte pred svojím kolegom Edvinom "Buzzom" Aldrinom. Tak znel príkaz zo strediska riadenia letu. NASA tým zrejme chcela oceniť skutočnosť, že Armstrong sa napriek svojej kariére nikdy neuchýlil k prázdnym manierom hviezd. Astronauti chodili po Mesiaci takmer tri hodiny, počas ktorých zbierali vzorky, vykonávali experimenty a fotografovali.
V prvých týždňoch po návrate z Mesiaca bol Neil Armstrong ešte členom posádky, ktorú oslavoval celý svet. Onedlho však oznámil, že do vesmíru už letieť nechce a v roku 1971 opustil NASA úplne.
Stal sa profesorom na Cincinnatskej univerzite, vyučoval letecké a vesmírne inžinierstvo, sporadicky vystupoval ako hovorca a bol členom predstavenstiev niekoľkých podnikov. Keď 44. prezident USA Barack Obama v roku 2010 oznámil, že USA už nebude pokračovať v mesačnom programe NASA, nemohol legendárny astronaut mlčať. V otvorenom liste Armstrong varoval verejnosť, že týmto rozhodnutím sa USA "prepadajú vo výskume vesmíru na druhotriednu pozíciu".
V posledných rokoch žil Neil Alden Armstrong v ústraní so svojou manželkou Carol. Dlhšiu dobu bojoval s problémami so srdcom, už mu nepomohol ani voperovaný srdcový bypass.
Astronaut Neil Armstrong zomrel 25. augusta 2012 v Cincinnati v americkom Ohiu vo veku 82 rokov. Jeho meno nesú mnohé ulice a budovy, múzeum v rodnom meste i hviezda na Hollywoodskom chodníku slávy.
